Andrej Kiska
Za ľudí
Ústavný súd v každom demokratickom štáte je pokladaný za najvyššiu ústavnú inštitúciu, za najvyššiu inštitúciu.
Prvý týžden Andreja Kisku vo funkcii - 23.06.2014
Nie je pravdou, že v každom demokratickom štáte je Ústavný súd považovaný za najvyššiu ústavnú inštitúciu, keďže vo viacerých demokratických štátoch sa jednoducho nenachádzajú. Ústavný súd tak logicky nie je v každom demokratickom štáte najvyššou inštitúciou (USA, VB, Švédsko, Fínsko). Andrej Kiska síce oprávnene poukazuje na význam a kľúčovú rolu ústavného súdu v politickom systéme Slovenska (ako aj ostatných členských štátov V4 a väčšiny európskych demokracií), jeho interpretácia pozície ústavného súdu v každom demokratickom štáte však nezodpovedá skutočnosti, a preto jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý.
V súvislosti s Kiskovou interpretáciou postavenia ústavného súdu ako "najvyššej ústavnej inštitúcie" je problematické to, že táto inštitúcia nie je prítomná v každom demokratickom štáte. Ústavný súd tak logicky nemôže byť v každom demokratickom štáte byť pokladaný za najvyššiu ústavnú inštitúciu. Hoci v stredoeurópskom priestore model špecializovanej a centralizovanej kontroly ústavnosti skutočne dominuje, nevyhnutnou podmienkou demokratického štátu nie je existencia ústavného súdu. Typickým príkladom sú Spojené štáty, kde funguje tzv. difúzny model kontroly ústavnosti, v ktorom majú právomoc preskúmavať súlad zákonov s ústavou aj všeobecné súdy. Postavenie Najvyššieho súdu je v tomto systéme rozhodujúce preto, lebo jeho rozhodnutia sú (zjednodušene) konečné a neodvolateľné, ani tak ho však nemožno zamieňať so špecializovaným orgánom, ktorý nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov (tento rozdiel ilustruje aj existencia Najvyššieho a Ústavného súdu v SR ako dvoch odlišných a samostatných inštitúcií).
Ďalším príkladom etablovanej demokracie bez ústavného súdu je Veľká Británia, v ktorej až donedávna neexistoval dokonca ani najvyšší súd (niektoré jeho funkcie zabezpečoval osobitný orgán fungujúci v rámci Snemovne lordov). V októbri 2009 bol aj z dôvodu "zvýšenia transparentnosti procesov medzi parlamentom a súdmi" zriadený Najvyšší súd, ktorý sa okrem iného má sústrediť na "prípady najvyššieho stupňa verejnej a ústavnej dôležitosti", no vo svojich právomociach (formálne) nemá uvedenú kontrolu ústavnosti (akoby aj mohol, keď VB nemá písanú ústavu). Od jeho zriadenia sa síce objavili názory, že sa z neho de facto stáva orgán podobný ústavnému súdu, ale tie nemožno nijako považovať za formálne potvrdenie tohto statusu.
Ďalším príkladom etablovanej demokracie bez ústavného súdu je Veľká Británia, v ktorej až donedávna neexistoval dokonca ani najvyšší súd (niektoré jeho funkcie zabezpečoval osobitný orgán fungujúci v rámci Snemovne lordov). V októbri 2009 bol aj z dôvodu "zvýšenia transparentnosti procesov medzi parlamentom a súdmi" zriadený Najvyšší súd, ktorý sa okrem iného má sústrediť na "prípady najvyššieho stupňa verejnej a ústavnej dôležitosti", no vo svojich právomociach (formálne) nemá uvedenú kontrolu ústavnosti (akoby aj mohol, keď VB nemá písanú ústavu). Od jeho zriadenia sa síce objavili názory, že sa z neho de facto stáva orgán podobný ústavnému súdu, ale tie nemožno nijako považovať za formálne potvrdenie tohto statusu.
Podobným prípadom je aj Švédsko, ktoré nemá ústavný súd alebo súdy a má podobne ako VB a USA len Najvyšší súd.
Lindblom, H., s. 328:
"There are no constitutional courts in Scandinavia, but all the courts, except the Finnish ones, have the competence to execute (an essentially limited but growing form of) judicial review."
Podobne aj napríklad Fínsko nemá ústavný súd alebo súdy, ale jeho úlohu zastupuje Komisia na výklad ústavného práva, ako jedna z komisií vo fínskom parlamente.
"The constitutionality of legislation is monitored in Finland primarily by means of an advance monitoring system. For that reason there is no separate Constitutional Court in Finland. The task of the Constitutional Law Committee is to give opinions on the constitutionality of bills and other matters submitted to it for consideration, and on compatibility with international human rights agreements. The underlying principle is therefore that legislation drawn up in Parliament must comply with the Constitution and international agreements on human rights."
--------------------
Podľa článku 124 Ústavy SR je Ústavný súd SR "nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti." Toto ustanovenie definujúce hlavnú úlohu a postavenie ústavného súdu v ústavnom systéme sa o ňom nezmieňuje ako o "najvyššej inštitúcii" z veľmi jednoznačného dôvodu: bolo by to v rozpore s princípom deľby moci v demokratickom právnom štáte, ktorý (bez ohľadu na konkrétny dizajn vzťahov medzi inštitúciami) ustanovuje systém bŕzd a protiváh zamedzujúcej dominanciu jednej inštitúcie nad ostatnými. Článok 125 určuje kompetencie Ústavného súdu, medzi ktoré patrí hlavne rozhodovanie o súlade právnych noriem (zákonov, VZN, medzinárodných zmlúv, rozhodnutí) s Ústavou SR. Taktiež rozhoduje napríklad o ústavnosti otázok referenda, rozhoduje kompetenčné spory atď. To, ktorú inštitúciu možno považovať za "najvyššiu ústavnú inštitúciu" Demagog.SK nedokáže posúdiť. Túto časť preto neoverujeme.
Nárast vplyvu ústavných súdov, často vnímaný ako dôsledok tzv. judicializácie politiky, je síce v moderných demokraciách pozorovateľný, ale tým sa ústavné súdy ešte nestávajú inštitúciami dominujúcimi napr. nad vládou alebo parlamentom. Úlohou týchto inštitúcií predovšetkým zostáva ochrana ústavnosti a v nej obsiahnutých základných práv a slobôd, čo je v súlade s koncepciou ústavnej demokracie ako alternatívy voči reprezentatívnej demokracii s neobmedzenou vládou väčšiny (viac k problému viď v Baroš, J.: Od ústavní demokracie k ústavnímu soudnictví. In: Smekal, H., Pospíšil, I. et al.: Soudcokracie, nebo judicializace politiky? Vztah práva a politiky (nejen) v časech krize. Brno: MPÚ 2013, s. 34-51). Dnes sú ústavné súdy najčastejšie vnímané ako "jeden z rovnocenných vrcholov regulačného trojuholníka", súčasť "triadického modelu, kde parlamenty prijímajú zákony už so zabudovaným predpokladom nejakého konkrétneho postoja ústavných súdov a vopred zohľadňujú požiadavky judikatúry" (Stone Sweet, A.: Governing with Judges: Constitutional Politics in Europe. New York: OUP, 2002, podľa Procházka, R.: Teória práva. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 57).
Dátum zverejnenia analýzy: 22.06.2014