Výrok Igora Matoviča priamo nadväzuje na jeho predchádzajúci výrok o tom, že v istom prípade stačilo kandidátovi 682 preferenčných hlasov na to, aby sa stal poslancom NR SR. V tomto výroku tvrdí, že existujú kandidáti, ktorí síce dostali 10 tisíc krúžkov, ale do NR SR sa nedostali kvôli tomu, že neboli na kandidátke na vyššom mieste, resp. preto, že počet ich preferenčných hlasov nedosahoval 3 % z celkového počtu hlasov pre danú politickú stranu. Je síce pravda, že zákon stanovuje spomínanú troj percentnú hranicu, a tiež je pravda, že v posledných voľbách v roku 2012 viacero kandidátov s viac ako 10 tisíc preferenčnými hlasmi nezískali mandát v NR SR. Žiadny s týchto kandidátov však nekandidoval za stranu, ktorá by sa dostala do NR SR (získala vo voľbách 5 % hlasov, pozn.). Ak teda niektorý s kandidátov dostal 10 tisíc krúžkov a nezískal mandát, dôvodom nebola spomínaná troj percentná hranica, ale to, že sa ich strana vôbec nedostala do parlamentu. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci.

10 000 preferenčných hlasov môže byť nedostatočných pre úspech v súboji o poslanecké kreslo. V tejto situácii sa v roku 2012 ocitlo napr. päť kandidátov SNS, a rovnako päť kandidátov SMK - menovite napr. Ján Slota s 59 370 preferenčnými hlasmi, Adnrej Danko s 36 508 hlasmi alebo Pál Csáky s 25 803 hlasmi. (sme.sk)

Pri porovnaní získaných preferenčných hlasov so zoznamom zvolených poslancov z posledných parlamentných volieb 2012, sme nenašli prípad, kedy by niektorý z kandidátov parlamentných strán (SMER-SD, KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS, pozn.) získal 10 tisíc preferenčných hlasov a zároveň nezískal mandát poslanca NR SR.

Zákon (.doc) o voľbách do NR SR stanovil pre hranicu prihliadnutia na preferenčné hlasy 3 percentá z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre stranu (§ 43 ods. 5): "V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu."

Návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý bol schválený 29.5.2014, na tejto formulácii nič nemení (§ 65 ods. 5).