Robert Kaliňák
SMER-SD
A ľudia vždy a občania Slovenskej republiky majú vždy tendenciu voliť intenzívnejšie tam, kde majú pocit, že majú k tomu osobný vzťah. Preto štandardne najvyššiu účasť mávajú parlamentné a prezidentské voľby. K tomu hneď za nimi nasledujú starostovské voľby, ... Čiže na treťom mieste sú vždy voľby starostov. Potom sú to voľby vyššieho územného celku. V prípade poslancov je účasť ešte veľká. Tá je asi na úrovni nejakých 25 - 30 %. Nepamätám si to číslo presne, ale v prípade županov druhého to málokedy presahuje 10 %.
Nové volebné kódexy - 02.06.2014
Robert Kaliňák korektne uvádza poradie volieb podľa výšky ich volebnej účasti, avšak v prípade volieb do orgánov VÚC uvádza čísla, ktoré sa podstatne líšia od skutočnosti. Účasť v druhom kole doposiaľ nebola nikdy nižšia než 10 % a účasť v prvom kole bola vyššia než 25 % len raz, a to v roku 2001. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Na základe dostupných údajov Štatistického Úradu SR sme vypočítali priemernú účasť voličov v jednotlivých voľbách. Údaje sú pre voľby od roku 1993 až do súčasnosti. R. Kaliňák správne uvádza poradie volieb podľa účasti, kde najvyššiu účasť majú parlamentné voľby, potom prezidentské a za nimi nasledujú voľby do orgánov samosprávy obcí a následne voľby do VÚC. Nižšie uvádzame graf.
R. Kaliňák však nesprávne uvádza údaj o účasti voličov pri voľbách do VÚC, v priemere je to pre prvé kolo 21,76 %, čo nie je v spomínanom intervale 25 - 30 %. V prvom kole bola účasť vo výške 26,03 % iba v roku 2001, čo sedí s uvádzaným intervalom. Pri ďalších voľbách však účasť bola vždy nižšia než 25 %. Pre druhé kolo je to v priemere 17,34 %, čo je výrazne viac než spomínaných 10 %. Najnižšia účasť v druhom kole volieb do orgánov VÚC bola v roku 2005, a to 11,07 %, čo vyvracia tvrdenia R. Kaliňáka, že účasť je málokedy vyššia než 10 %. Pre doplnenie uvádzame aj graf s detailnejším popisom účasti vo voľbách do orgánov VÚC.
Dátum zverejnenia analýzy: 01.06.2014