Je pravda, že nový volebný zákon zjednocuje úpravu volieb, ktorá bola predtým rozložená vo viacerých zákonoch, a že toto zjednotenie bolo dlhodobo deklarované zo strany vlády. Zároveň však treba upozorniť, že "výkon volebného práva" však upravovalo "iba" päť rôznych zákonov, šiesty zákon zahrnutý do reformy upravoval hlasovanie v referende, čo nespadá pod volebné právo, ale je prejavom výkonu zákonodarnej moci občanmi. Napriek tejto nepresnosti z pohľadu práva, výrok hodnotíme ako pravdivý.

V bode 4 Programového vyhlásenia vlády na roky 2012-2016 sa skutočne uvádza cieľ zjednotenia "inštitútov volebných predpisov": "Vláda bude iniciovať diskusiu o potrebe zmeny volebného systému pre jednotlivé druhy volieb a v prípade dohody relevantných politických síl navrhne aj ich úpravu. Bude dbať na zjednotenie základných inštitútov volebných predpisov a zavedenie jednotnej terminológie (...)." 

Jednotlivé zákony naozaj stanovovali rôzne lehoty pre registráciu kandidátov, kampane aj spôsob hlasovania. Napríklad, kým v zákone o voľbe prezidenta sa ako prejav vôle voliča na hlasovacom lístku považuje "značka "X" v rámčeku umiestnenom pred priezviskom kandidáta", v parlamentných voľbách tento prejav pri preferenčnom hlasovaní reprezentovalo "zakrúžkovanie poradového čísla najviac u štyroch kandidátov". 

Odlišnosti sa objavovali aj pri moratóriu, ktoré predtým nebolo zavedené pre parlamentné voľby alebo pri lehote na registráciu a následné preskúmavanie kandidátnych listín, kde napr. vo voľbách do NR SR sa mohli listiny podávať najneskôr 90 dní pred voľbami a preskúmavali sa Ústrednou volebnou komisiou 80 dní pred voľbami, kým vo voľbách do Európskeho parlamentu boli tieto lehoty 65 dní pre podanie kandidátok a 55 dní pre preskúmavanie. 

Robert Kaliňák však zároveň hovorí o šiestich rôznych zákonoch, ktoré upravujú výkon volebného práva. Je pravda, že nový zákon o podmienkach výkonu volebného práva podľa návrhu zákona deroguje šesť zákonov:

• zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí,  
• zákon č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda,
• zákon č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky,
• zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov,
• zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu,
• zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky,

Ako sme už v úvode naznačili, označenie zákona o spôsobe vykonania referenda za zákon o "výkone volebného práva" nie je presné. Hoci niektoré technické charakteristiky (ako existencia zoznamov na hlasovanie podľa § 9 - nie zoznamov voličov ako pri ostatných voľbách) sú si navzájom podobné, z čl. 129 ods. 2 Ústavy SR možno vyvodiť, že v SR celkovo existuje päť typov volieb: voľby do NR SR, do orgánov územnej samosprávy (t.j. samosprávnych krajov (župné voľby) a miestnej samosprávy (komunálne voľby)), voľby prezidenta a voľby do Európskeho parlamentu. Je pravda, že formou priamej demokracie je aj referendum, to však nie je typom voľby, ale spôsobom výkonu zákonodarnej moci (je zakotvené v druhom oddiele piatej hlavy ústavy, ktorá pojednáva o tejto zložke moci).