Nestraníci
Šefčovič pripomenul, že európske právo je veľmi jednoznačne postavené na tom, že voľný pohyb osôb je pre tých ľudí, ktorí chcú pracovať. Šefčovič - Ak má niekto reálnu šancu získať zamestnanie v inom členskom štáte únie, môže tam bez zaregistrovania svojho pobytu pobudnúť šesť mesiacov. V prípade akéhokoľvek zneužívania podmienok tamojšieho sociálneho systému, môže daná krajina takéhoto človeka vyhostiť. "Je to absolútne v súlade s európskym právom," poznamenal podpredseda EK.
Maroš Šefčovič hovorí pravdu o primárnom cieli voľného pohybu osôb aj o možnostiach vyhostenia (hoci jeho formulácia je zjednodušenou interpretáciou), aj o šesťmesačnej lehote, počas ktorej možno v krajine pobudnúť bez registrácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Praktický právny rámec voľného pohybu osôb v EÚ vytvára Hlava IV Lisabonskej zmluvy (.pdf) a Smernica (.pdf) 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (ďalej: smernica). V Lisabonskej zmluve voľný pohyb osôb zahŕňa voľný pohyb pracovníkov a právo usadiť sa, ale aj v druhom prípade sa za dôvody takéhoto pohybu považujú najmä pracovné ciele: "Sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo zahájiť a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle druhého pododseku článku 54, za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak." Zjednodušene preto možno konštatovať, že voľný pohyb osôb obsahuje predovšetkým právo "zamestnať sa na území iného členského štátu alebo vykonávať na jeho území podnikateľskú činnosť" (bližšie pozri Kalesná, K. et al.: Európske právo. Bratislava: Praf UK, 2011).
Rovnako je pravdivé tvrdenie, že za určitých dôvodov môže členský štát osoby z iných členských štátov vyhostiť. Podľa článku 27 (kapitola VI smernice) "s výhradou ustanovení tejto kapitoly členské štáty môžu obmedziť slobodu pohybu a pobytu občanov Únie a ich rodinných príslušníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť na základe dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Tieto dôvody sa nesmú využívať pre ekonomické účely." Jednou z interpretácií vyhostenia na základe dôvodu verejného poriadku je aj zneužívanie sociálneho systému, k čomu smernica uvádza: