Výrok Roberta Fica hodnotíme na základe uvedených zistení o jeho jednotlivých častiach ako pravdivý. Demagog.SK neskúma, do akej miery bola pôvodná novela transpozíciou smernice, ani to, či najnovšia novela v prípade prijatia už “nebude poškodzovať podnikateľov”

Zákon (.pdf) č. 122/2013 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol platnosť 30. apríla 2013 a účinnosť 1. júla 2013. Ako sa aj uvádza na poslednej strane (s. 29) zákona (“Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie”), zákon predstavuje aj transpozíciu “Smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov”. Práve táto smernica si prijatie zákona vyžiadala.

Smernica ako právny akt Európskej únie je podľa čl. 249 Zmluvy (.pdf) o Európskej únii (Lisabonská zmluva) “záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.” Inak povedané, “smernica je teda adresovaná členským štátom (...), ktoré majú povinnosť ju transponovať (prebrať) v predpísanej lehote do svojho vnútroštátneho právneho poriadku.”  Je teda pravdou, že novelizáciu z roku 2013 si vyžiadala práve smernica, o ktorej hovorí predseda vlády. Demagog.SK pritom neoveruje právnu otázku, do akej miery boli konkrétne ustanovenia zákona v podobe prijatej v roku 2013 nevyhnutné podľa spomínanej smernice. Podľa niektorých názorov totiž určité ustanovenia predstavujú “nadprácu vo vzťahu k EÚ”, resp. “nie celkom premyslený krok zákonodarcu.”

Premiér správne interpretuje aj skutočnosť, vyplývajúcu z nových požiadaviek stanovených zákonom, podľa ktorej zástupcovia dvoch najväčších zamestnávateľských združení v SR sa kriticky vyjadrili o novele a označili ho za “administratívny nezmysel desaťročia.”  Podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov, Luboša Sirotu, “je to len posledná kvapka na zhoršujúcom sa administratívnom zaťažovaní slovenských podnikateľských subjektov.”  V nadväznosti na túto kritiku bola necelé dva týždne pred druhým kolom prezidentských volieb zverejnená informácia o plánovanom “zmiernení” zákona ďalšou novelou. Návrh bol na rokovanie vlády 19. marca 2014 predložený predsedom vlády a v ten istý deň bol aj schválený. Podľa dôvodovej správy je “účelom predkladaného materiálu najmä minimalizovať nejasnosti a zjednodušiť a uľahčiť niektoré požiadavky pri plnení povinností v rámci procesu spracúvania osobných údajov fyzických osôb zo strany prevádzkovateľov a sprostredkovateľov.”