DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Richard Sulík

SaS

šéf ECB Mario Draghi vyhlásil, že skúpi – ak bude potrebné dlhopisy všetkých krajín eurozóny. To je v priamom rozpore s euroústavou, porušuje sa tým článok 126, ktorý zakazuje financovanie štátneho dlhu prostredníctvom emisnej banky a napriek tomu to najvyššia osoba urobila.

Richard Sulík (Kandidát do Európskeho parlamentu) - 19.03.2014
Zavádzajúce

Mario Draghi skutočne v septembri 2012 ohlásil nový program, podľa ktorého bude mať ECB možnosť skúpiť v neobmedzenom počte dlhopisy vydávané členskými štátmi eurozóny. Chcel týmto konaním upkojiť trhy a podporiť dôveru v tom čase neochotných investorov v dlhopisy (emitované najmä Španielskom a Talianskom) s vysokým výnosom. Členské štáty, ktorých dlhopisy by ECB takto mohla skúpiť, by však už predtým museli zažiadať o pomoc zo záchranných programov EFSF a ESM. Zároveň sa podľa Draghiho malo jednať iba o dlhopisy s dobou splatnosti od jedného do troch rokov.


Na základe týchto skutočností možno hodnotiť prvú časť výroku poslanca Sulíka za pravdivú. S druhou časťou to však bude komplikovanejšie. 

V článku 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej iba ZFEÚ), v hovorovej reči nazývanej "euroústava", nie je podľa Demagogu o zákaze financovania štátneho dlhu prostredníctvom emisnej banky spomenuté nič relevantné. Avšak určite na tomto mieste treba spomenúť článok 123 odsek 1 a 2, článok 125 odsek 1 a 2, prípadne článok 124. Podľa týchto môže byť skutočne vyššie uvedené konanie v rozpore s touto zmluvou. 

Článok 123:
"1. Prečerpávanie účtov či získavanie iného druhu úveru v Európskej centrálnej banke alebo v centrálnych bankách členských štátov (ďalej len "národné centrálne banky") v prospech inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ústredných vlád, regionálnych, miestnych alebo iných verejných orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnym podnikom členských štátov je rovnako zakázané ako priame odkúpenie ich pohľadávok alebo dlhov národnými centrálnymi bankami alebo Európskou centrálnou bankou.
2. Odsek 1 sa nevzťahuje na úverové inštitúcie vo verejnom vlastníctve, s ktorými národné centrálne banky a Európska centrálna banka v oblasti ponuky finančných zdrojov z centrálnych bánk zaobchádzajú rovnako ako so súkromnými úverovými inštitúciami."

Článok 125:

"1. Únia nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov ktoréhokoľvek členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu. Členský štát nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, iných spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov iného členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu.

2. Rada môže na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom v prípade potreby upresniť vymedzenia pojmov pre uplatňovanie zákazov ustanovených v článkoch 123 a 124, ako aj v tomto článku."  

K celej záležitosti sa vo februári 2014 vyjadril aj nemecký Ústavný súd, ktorý tvrdí, že takýmto konaním by ECB, práve na základe ZFEÚ, významne prekračovala svoje kompetencie. 


*****
OFF RECORD: Napriek svojmu študijnému zameraniu si nie som istý, čo je myslené pod pojmom "úverové inštitúcie" v odseku 2 článku 123. Rovnako neviem, či náhodou odsek 2 článku 125 nedáva de facto inštitúciám EÚ absolútne voľnú ruku v interpretácii týchto nariadení. Ak by ale bolo posúdenie pravdivosti na mne a išiel by som naostro, asi by som to zhodnotil nasledovne (tj. doplnil by som nakoniec toto):


" Na základe vyššie uvedeného, kvôli faktografickej nezrovnalosti poslanca Sulíka, avšak najmä kvôli tomu, že odsek 2 článku 125 podľa nás udáva inštitúciám EÚ pomerne široký priestor na vlastnú interpretáciu, hodnotíme celé jeho vyhlásenie o "porušení euroústavy" minimálne za zavádzajúce. "

Ovšem je možné, že tú faktografickú nezrovnalosť (čl 126 vs. čl 123-125) môžme snáď aj opomenúť a s privretými očami to nazvať aj pravdou, keďže v kontexte chyba nebola? Skutočne si nie som istý pravdivostnou hodnotou toho výroku, keďže interpretácia ZFEÚ by si vyžadovala kompetenciu tak minimálne ústavného právnika. Alebo snáď aj neoveriteľné? 

Ďakujem za feedback, aj keď mi práca trvala dlhšie než polhodinu, tak som sa veľa naučil a teším sa na ďalšiu prácu.

Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2014
success
error