SaS
šéf ECB Mario Draghi vyhlásil, že skúpi – ak bude potrebné dlhopisy všetkých krajín eurozóny. To je v priamom rozpore s euroústavou, porušuje sa tým článok 126, ktorý zakazuje financovanie štátneho dlhu prostredníctvom emisnej banky a napriek tomu to najvyššia osoba urobila.
Mario Draghi skutočne v septembri 2012 ohlásil nový program, podľa ktorého bude mať ECB možnosť skúpiť v neobmedzenom počte dlhopisy vydávané členskými štátmi eurozóny. Chcel týmto konaním upkojiť trhy a podporiť dôveru v tom čase neochotných investorov v dlhopisy (emitované najmä Španielskom a Talianskom) s vysokým výnosom. Členské štáty, ktorých dlhopisy by ECB takto mohla skúpiť, by však už predtým museli zažiadať o pomoc zo záchranných programov EFSF a ESM. Zároveň sa podľa Draghiho malo jednať iba o dlhopisy s dobou splatnosti od jedného do troch rokov.
"1. Únia nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov ktoréhokoľvek členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu. Členský štát nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, iných spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov iného členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu.
2. Rada môže na návrh Komisie a po porade s Európskym
parlamentom v prípade potreby upresniť vymedzenia pojmov pre uplatňovanie
zákazov ustanovených v článkoch 123 a 124, ako aj v tomto článku."
K celej záležitosti sa vo februári 2014 vyjadril aj nemecký Ústavný súd, ktorý tvrdí, že takýmto konaním by ECB, práve na základe ZFEÚ, významne prekračovala svoje kompetencie.
*****
OFF RECORD: Napriek svojmu študijnému zameraniu si nie som istý, čo je myslené pod pojmom "úverové inštitúcie" v odseku 2 článku 123. Rovnako neviem, či náhodou odsek 2 článku 125 nedáva de facto inštitúciám EÚ absolútne voľnú ruku v interpretácii týchto nariadení. Ak by ale bolo posúdenie pravdivosti na mne a išiel by som naostro, asi by som to zhodnotil nasledovne (tj. doplnil by som nakoniec toto):
" Na základe vyššie uvedeného, kvôli faktografickej nezrovnalosti poslanca Sulíka, avšak najmä kvôli tomu, že odsek 2 článku 125 podľa nás udáva inštitúciám EÚ pomerne široký priestor na vlastnú interpretáciu, hodnotíme celé jeho vyhlásenie o "porušení euroústavy" minimálne za zavádzajúce. "