Milan Kňažko kombinuje v tomto výroku viaceré prvky ústavného práva týkajúce sa právomocí prezidenta, avšak jeho formulácia nie je podporená ani jedným z možných výkladov noriem ústavného práva SR. Jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože prezidentovi z Ústavy SR nevyplýva právo ani povinnosť skúmať odbornú alebo morálnu spôsobilosť osoby navrhnutej na člena vlády SR. Táto kompetencia sa do istej miery týka menovania generálneho prokurátora, nie však ministrov.

Predovšetkým, Kňažko správne pomenúva právomoc prezidenta vymenovať členov vlády, zakotvenú v článku 102 ods. 1 písm. g): "Prezident (...) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116."
Relevantný je tiež článok 111, podľa ktorého "Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."

Milan Kňažko tieto ústavné ustanovenia vykladá tak, že prezident SR má právo posudzovať, či kandidát na člena vlády (navrhnutý jej predsedom) spĺňa "odbornú a morálnu spôsobilosť" a ak áno, je povinný tohto kandidáta vymenovať. Takýto kategorický výklad však nemá oporu v ústavnom práve SR, ktoré je v tomto ohľade aj podľa expertov nejednoznačné. Napríklad Cibulka (.pdf, str. 104-106) poukazuje na rozdielne možnosti interpretácie slov "vymenuje" a "vymenúva", ktoré vytvárajú priestor na názory v prospech aj neprospech oprávnenia prezidenta posudzovať návrh na vymenovanie člena vlády podľa vlastných kritérií.

Z ústavnej praxe SR je pre túto situáciu relevantné uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/93, týkajúce sa podobného sporu ešte na začiatku 90. rokov. Podľa výkladu ústavného súdu, "Vo vzťahu k predsedovi vlády Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky upravuje prezidentovu právomoc vymenovať a odvolať predsedu vlády (čl. 110 ods. 1). Okrem toho mu priznáva dominantné postavenie voči predsedovi vlády po prijatí demisie podanej členom vlády, alebo po odvolaní člena vlády, preto?e prezident určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal (čl. 116 ods. 7). Pre tento prejav vôle prezidenta Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky nevy?žaduje ani návrh, ani súhlas predsedu vlády. Naopak, predsedovi vlády Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky nepriznáva právomoci vo vzťahu k prezidentovi. Táto okolnosť znemož?ňuje prijatie takej interpretácie Ústavy Slovenskej republiky, ktoré by priznalo prezidentovi Slovenskej republiky v?šeobecnú povinnosť prijať podnety a návrhy predsedu vlády bez mož?nosti ich odmietnuť."

Od termínu tohto výkladu bola ústava novelizovaná a zmenila spomínanú formuláciu čl. 111 na "vymenuje a odvolá". Ak by sme výklad stále mali považovať za relevantný aj napriek zmene formulácie, potom má prezident republiky vo vzťahu k vymenovaniu člena vlády právo voľnej úvahy a vôbec nemusí kandidáta vymenovať, ani vtedy, ak spĺňa "odbornú a morálnu spôsobilosť", ako to tvrdí Milan Kňažko. Naopak, ak by sme zmenu formulácie ústavného článku na "vymenuje a odvolá" považovali za zásadnú, potom prezident nesmie skúmať spôsobilosť kandidáta na člena vlády a jeho menovacia právomoc je v tomto smere protokolárna. Ani jedna z možných interpretácií však nezodpovedá výkladu Milana Kňažka.

Je tiež možné, že sa Kňažko opiera o novší výklad PL. ÚS 4/2012, ktorý sa týka prezidentovej právomoci vymenovať kandidáta na generálneho prokurátora, no neexistuje dôvod, prečo by sa tento výklad dal bez ďalšieho analogicky použiť na inú právomoc, a to vymenovanie kandidáta na člena vlády. Keby aj, ani tento výklad výslovne nehovorí o "odbornej a morálnej spôsobilosti". Podľa názoru ÚS SR v tejto veci, "nevymenovať kandidáta môže (prezident, pozn.) len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné."

Ako sme ukázali, ani jedna z možných interpretácií nepodporuje formuláciu výkladu Milana Kňažka, a preto ho hodnotíme ako nepravdivý.