Gyula Bárdos spolu s ostatnými prítomnými poslancami a poslankyňami za SMK skutočne hlasovali za vyslovenie súhlasu NRSR s Lisabonskou zmluvou na rokovaní 10. apríla 2008. S týmto návrhom obsahovo súhlasila aj opozičná strana SDKÚ-DS, obsahové výhrady k nej mala iba KDH. Celá opozícia sa však pôvodne rozhodla návrh, vyžadujúcu kvalifikovanú väčšinu aspoň 90 hlasov, nepodporiť, dokiaľ vláda nestiahne z programu rokovania kontroverzný návrh tlačového zákona, vzbudzujúci podozrenia o obmedzovaní slobody prejavu.

Na konci niekoľkomesačných sporov, v ktorých bola opozícia jednotná, nakoniec návrh Lisabonskej zmluvy získal podporu ústavnej väčšiny 103 zo 109 prítomných poslancov (kluby SDKÚ-DS a KDH rokovaciu sálu opustili).

Čoskoro boli zverejnené informácie o šíriacej sa nevraživosti medzi predsedom SDKÚ-DS M. Dzurindom a predsedom SMK P. Csákym. Síce podľa Csákyho situácia na úrovni radových poslancov "ostala na rovnakej, a to kolegiálnej úrovni," faktom je, že krátko po výsledkoch hlasovania predsedovia SDKÚ-DS a KDH poslancov SMK obvinili zo zlyhania a porušenia dohôd:
"Strana maďarskej koalície zlyhala. Zlyhala v kľúčovom zápase tohto volebného obdobia" (Mikuláš Dzurinda). 

Preukázané nezhody medzi lídrami v spojitosti s pravdivou informáciou o spôsobe hlasovania tak umožňujú vyhodnotiť výrok Gy. Bárdosa ako pravdivý.