O podnikaní sa správa Úradu vlády SR o schválení Partnerskej dohody vyjadruje nasledovne:
"Dokument pripravený v úzkej spolupráci s Európskou komisiou definuje prioritné oblasti investícií vo sfére zamestnanosti, vzdelávania, dopravy, životného prostredia, výskumu a inovácií, podpory podnikatelského sektora a rozvoja vidieka. Investície do uvedených sektorov prispejú k tvorbe pracovných miest, zvyšovaniu konkurencieschopnosti, hospodárskemu rastu a životnej úrovne obcanov SR."
"Slovenská republika definovala v Partnerskej dohode svoje priority v súlade s touto stratégiou a ich uplatnenie je cielené predovšetkým na zvýšenie hospodárskeho rastu SR, zníženie nezamestnanosti a zníženie regionálnych rozdielov."
Informacná stránka Európskej komisie špecificky velké podniky nespomína, ale ani ich nevylucuje. Zmienuje sa však o malých a stredne velkých ako o priorite: "Overall, the reformed cohesion policy will make available up to EUR 351,8 billion to invest in Europe's regions, cities and the real economy. It will be the EU's principle investment tool for delivering the Europe 2020 goals: creating growth and jobs, tackling climate change and energy dependence, and reducing poverty and social exclusion. This will be helped through targeting the European Regional Development Fund at key priorities such as support for small and medium-sized enterprises where the objective is to double support from EUR 70 to 140 billion over the 7 years."
Text 1. návrhu Partnerskej dohody na roky 2014-2020 uvádza aj nasledovné:
"Hlavným cielom je preto vytváranie regionálnych inovacných systémov, pre ktoré je
charakteristická existencia systémových väzieb medzi zdrojmi produkcie poznatkov (vzdelávacie
inštitúcie a výskumné organizácie, vrátane malých privátnych výskumno - vývojových zložiek),
sprostredkovatelmi (verejné a súkromné služby) a podnikatelským sektorom (MSP a aj velké podniky)".
V rokoch 2007 - 2013 plnil úlohu partnerskej dohody Národný strategický referencný rámec 2007 - 2013. V nom sme skutocne nenašli informáciu o tom, že by sa mohli velké podniky uchádzat o eurofondy, na druhej strane sa však téme možností cerpania pre rôzne subjekty explicitne nevedel. V konecnom dôsledku tak podla dostupných informácii nie sme schopní jednoznacne potvrdit ani vyvrátit tvrdenie premiéra Fica a výrok preto hodnotíme ako neoveritelný.