Prezidenta Slovenskej republiky možno stíhať len vo výnimočných prípadoch, ktoré sú skôr politického charakteru. Posledná novela Ústavy upravovala imunitu iba poslancom NR SR, prezidenta (a sudcovského stavu) sa nedotkla.

Ústava Slovenskej republiky:
Čl. 107
Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.

Portál najpravo.sk:
Prezident požíva indemnitu na základe čl. 107 Ústavy, pričom táto úprava nie je jednoznačná, pretože Ústava túto exempciu nevymedzuje pozitívne, ale negatívne. Ústava pozná len dva taxatívne dôvody pre stíhanie prezidenta podľa čl. 107, a to úmyselné porušenie Ústavy alebo vlastizradu. O podaní obžaloby rozhoduje národná radou trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov, pričom príslušný rozhodnúť o tejto obžalobe je ústavný súd, konkrétne plénum. Odsudzujúce rozhodnutie ústavného súdu znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať, teda taký prezident by bol ineligibilný. Svák píše, že „odsudzujúci rozsudok sa viaže na politickú zodpovednosť a nie na trestnoprávnu." Drgonec dopĺňa, že „doslovným výkladom ústavy možno odvodiť, že Ústavný súd SR nemá možnosť voľby sankcie. Z ústavy prezidentovi SR musí uložiť trest straty funkcie. Ústava SR neumožňuje ústavnému súdu, aby tento trest doplnil alebo nahradil iným trestom, aj keď ide o trest ustanovený zákonom."

Trestný zákon osobitné pravidlá pre prezidenta nestanovuje.