DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Martin Klus

SaS

A jedným z tých riešení (strany SaS ohľadom migračnej krízy, pozn.) boli napríklad aj tie vyloďovacie platformy alebo keď chceme, hotspoty, o ktorých teraz EÚ konečne začína hovoriť ako o reálnom riešení. To bol model, ktorý sa vyplatil Austrálii ...

Lajčák a Klus v Rádiu Slovensko - 26.11.2018
Nepravda

O zriaďovaní vstupných centier pre migrantov, tzv. hotspotov, reportuje Európska komisia už od roku 2015, kedy bola migračná kríza najdramatickejšia. V európskej migračnej agende ich práve Európska komisia uvádza ako nástroj a aktivitu na pomoc členským štátom, ktoré boli migráciou zasiahnuté najviac. Tieto hotspoty boli zriadené práve v týchto krajinách. Je pravdou, že o potrebe akýchsi záchytných centier mimo územia EÚ, kde budú môcť utečenci žiadať o azyl v EÚ, sa hovorí najmä v posledných rokoch, táto otázka ešte nie je doriešená. Klus vo výroku prirovnáva model hotspotov k tzv. zadržiavacím centrám pre imigrantov v Austrálii, ktoré sú prevažne lokalizované v rámci Austrálie a pre tie, ktoré nie sú, platí iná jurisdikcia. Okrem toho, že tento systém je pomerne kritizovaný, funguje tak, že Austrália mimo svojho územia posiela niektorých žiadateľov o azyl, no posiela ich na ostrovy, cez ktoré neprechádzali, v čom je rozdiel medzi možnými hotspotmi mimo EÚ. Klus tiež dáva do súvisu hotspoty ako vyloďovacie platformy a austrálsky model, čo je iný princíp. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.


Čo sa týka tvorby hotspotov mimo územia EÚ, k ich tvorbe vyzýva napríklad predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani. Argumentuje najmä väčšou efektivitou a znížením zaťaženia európskych krajín, ktoré boli migračnou krízou doteraz najviac postihnuté a v rámci administratívy azylových procedúr aj preťažené. Takéto hotspoty v rámci EÚ totiž už fungujú, dôraz na ne v rôznych dokumentoch kladú rôzne európske inštitúcie. 

Európska migračná agenda ich funkciu popisuje (pdf.,str. 6) nasledovne: "Komisia zavedie novú koncepciu problémových oblastí (Hotspot), v rámci ktorej Európsky podporný úrad pre azyl, agentúra Frontex a Europol budú pracovať v teréne spolu s členskými štátmi prvej línie, aby rýchlo identifikovali a zaregistrovali migrantov a odobrali im odtlačky prstov. Činnosti jednotlivých orgánov sa budú navzájom dopĺňať. Žiadatelia o azyl budú bezodkladne zaradení do konania o azyle a podporné tímy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) budú pomáhať, aby sa žiadosti o azyl spracúvali čo najrýchlejšie. Pokiaľ ide o tých, ktorí ochranu nepotrebujú, agentúra Frontex bude asistovať členským štátom a koordinovať návrat neregulárnych migrantov. Europol a Eurojust budú pomáhať hostiteľským členským štátom pri vyšetrovaní s cieľom rozložiť siete prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi."

Myšlienku zriadenia takýchto centier v krajinách mimo EÚ šíria rôzni politici, zasadil sa za ňu napríklad aj Richard Sulík v Európskom parlamente na začiatku roku 2017. Je tiež pravdou, že strana SaS na nutnosť vybudovania hotspotov mimo EÚ poukazovala už v roku 2015: V niektorých krajinách, napríklad v Nemecku, sa tento nápad neujal.

Čo sa týka Austrálie, okrem zadržiavacích centier pre žiadateľov o azyl v rámci Austrálie, od roku 2012 používa aj model, kde svojich žiadateľov o azyl posudzuje v centrách v Papua Novej Guinei a ostrove Nauru. Z pôvodných troch centier mimo územia Austrálie koncom roku 2017 ubudol jeden na ostrove Manus taktiež v Papua Novej Gunei. Takýto systém je na svete jedinečný, no je aj ostro kritizovaný a spochybňovaný, či tých, ktorí pomoc potrebujú, krajina takto skôr neodkladá niekam, čo môže pripomínať viac izolované tábory než pomoc.

Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2018
success
error