O zriaďovaní vstupných centier pre migrantov, tzv. hotspotov, reportuje Európska komisia už od roku 2015, kedy bola migračná kríza najdramatickejšia. V európskej migračnej agende ich práve Európska komisia uvádza ako nástroj a aktivitu na pomoc členským štátom, ktoré boli migráciou zasiahnuté najviac. Tieto hotspoty boli zriadené práve v týchto krajinách. Je pravdou, že o potrebe akýchsi záchytných centier mimo územia EÚ, kde budú môcť utečenci žiadať o azyl v EÚ, sa hovorí najmä v posledných rokoch, táto otázka ešte nie je doriešená. Klus vo výroku prirovnáva model hotspotov k tzv. zadržiavacím centrám pre imigrantov v Austrálii, ktoré sú prevažne lokalizované v rámci Austrálie a pre tie, ktoré nie sú, platí iná jurisdikcia. Okrem toho, že tento systém je pomerne kritizovaný, funguje tak, že Austrália mimo svojho územia posiela niektorých žiadateľov o azyl, no posiela ich na ostrovy, cez ktoré neprechádzali, v čom je rozdiel medzi možnými hotspotmi mimo EÚ. Klus tiež dáva do súvisu hotspoty ako vyloďovacie platformy a austrálsky model, čo je iný princíp. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.