Lučanský naráža na postup pred začatím trestného stíhania v predsúdnom konaní, ktorý je zakotvený v Trestnom poriadku. Podľa zákona má prokurátor alebo policajt, ktorému bolo trestné oznámenie podané, povinnosť bez meškania upovedomiť o prevzatí oznámenia Úrad špeciálnej prokuratúry, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Tá sa vzťahuje aj na trestný čin korupčnej činnosti, z ktorej boli vyšetrovaní organizátori protestov Za slušné Slovensko. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

§ 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) hovorí, že "trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu."

Podľa § 55b zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre „Úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu.“

§ 14 Trestného poriadku približuje činy, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu. To sa, mimo iné, týka trestného činu prijímania úplatku; trestné činy podplácania; trestný čin nepriamej korupcie; či trestný čin volebnej korupcie. 

Vymedzenie, o aký trestný čin by v prípade organizátorov Za slušné Slovensko malo ísť, nebolo zverejnené. Na základe informácií Denníka N je však známe, že organizátori boli vypočúvaní vo veci „korupcie a iné“. Lučanský si dal tento postup prešetriť, keďže ako sám poukázal, v anonymnom trestnom oznámení sa o korupcii nepíše "ani slovo". Aj v súvislosti s inými nezrovnalosťami, napríklad časovými údajmi a inými pochybeniami, nariadil kontrolu, ktorej výsledky ešte nie sú známe. No samotný fakt, že vyšetrovateľ po prijatí tohto trestného oznámenia informoval aj dozorového prokurátora, to však nemení.