Napriek tomu, že Trestný poriadok anonymné podanie priamo nedefinuje, vyplýva z neho, že každé trestné oznámenie musí byť preverené. Príslušný prokurátor alebo policajt následne zváži, či je dôvod na začatie trestného stíhania. Uznesenie o začatí trestného stíhania obsahuje aj vymedzenie, o aký trestný čin v skutku ide („kam táto vec patrí“).

Trestný poriadok určuje postup pred začatím trestného stíhania nasledovne:

Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) sa „trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. ... O prijatí trestného oznámenia podaného poškodeným vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas a miesto podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal, a základné skutočnosti trestného oznámenia.“ Príslušný policajt alebo prokurátor má 30 dní na rozhodnutie o trestnom oznámení.

§ 197 ďalej oboznamuje, že „ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec: odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho delikt; odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie; odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu; alebo odmietne.“

Začatím trestného stíhania (§ 199) nasleduje prípravné konanie: „Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia.“ Odsek 3 uvádza, že „uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.“

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pod vedením Gábora Gála v októbri 2018 predložila návrh doplňujúceho zákona k Trestnému poriadku, ktorého cieľom „je posilnenie vlastnej rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri rozhodovaní o anonymných podaniach. Obsahom poslaneckého návrhu je zrušenie doterajšej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať aj anonymné podania a podania, ktoré sú označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa.“ Predkladatelia zákona v druhom novelizačnom bode navrhujú explicitne ustanoviť, že za trestné oznámenie sa nepovažuje anonymné podanie.