Neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti. Rozlišujeme absolútnu neplatnosť a relatívnu neplatnosť. V Občianskom zákonníku platí zásada, že neplatné právne úkony sú neplatné absolútne, pokiaľ ich zákon nevyhlasuje za relatívne neplatné. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd (alebo iný štátny orgán) aj bez návrhu (ex offo). Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Výrok odznel v súvislosti so snahou mesta Košice prevziať späť systém parkovania na svojom území. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že zmluva, ktorú uzavrelo s parkovacou spoločnosťou EEI ešte v roku 2012, je neplatná. Túto skutočnosť skonštatovala aj analýza Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, podľa ktorej je zmluva protiprávna. Táto analýza (.zip) vznikla ako podklad pre poslancov mestského zastupiteľstva na zasadnutie, ktoré sa uskutočnilo dňa 12. februára 2018. Na analýzu reagovali aj právnici firmy EEI. Podľa nich "Dokument právnickej fakulty nie je právne záväzný a na jeho základe sa nikto nemôže domáhať akýchkoľvek nárokov voči EEI", taktiež že " javí známky účelovosti, hoci sa deklaruje charakter nezávislého posúdenia. Svojím obsahom veľmi selektívne vyhodnocuje jednotlivé objektívne skutočnosti“. Mestské zastupiteľstvo 17. septembra 2018 vydalo uznesenie v ktorom žiada námestníka primátora mesta Košice JUDr. Martina Petruška o podanie žaloby voči spoločnosti EEI. 

Predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená medzi Mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o. dňa 30. júla 2012. Táto zmluva bola uzatvorená v čase, keď zákon č. 135/1961 Zb. (Cestný zákon) v § 6a ods. 2 upravoval, že výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce. Možnosť poveriť inú právnickú osobu prevádzkovaním parkovacích miest bola zavedená novelou zákona platnou až od 30.11.2013 (zákon č. 388/2013). Taktiež touto novelou bol §6a doplnení odsekom 3 v takomto znení: "Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka parkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby."

Z týchto okolností je zrejmé, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nebola možnosť ju v takom znení, v akom bola uzatvorená, uzatvoriť právne platným spôsobom. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je totiž neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti.

Rozpor právneho úkonu (zmluvy) so zákonom je objektívnou skutočnosťou. Takýto právny úkon nemá následky zamýšľané účastníkmi bez ohľadu na to, ktorý z účastníkov právneho úkonu tento rozpor spôsobil a či niektorý z účastníkov konal v dobrej viere. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom, je od začiatku absolútne neplatný bez ohľadu na to, či títo účastníci o neplatnosti vedeli.