DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Robert Fico

SMER-SD

...v roku 2011, keď ste položili vlastnú vládu...

Fico a Sulík na TA3 - 24.09.2018
Zavádzajúce

V roku 2011 skutočne padla vláda Ivety Radičovej, ktorej súčasťou bola aj strana SaS s Richardom Sulíkom. Hlasovanie NR SR o dôvere vlády vtedy bolo na žiadosť vlády SR spojené s hlasovaním o navyšovaní tzv. eurovale. Poslanci SaS na čele s Richardom Sulíkom boli proti navyšovaniu eurovalu a hlasovania sa nezúčastnili. Vláde následne vyslovená dôvera nebola. To, či možno za pád vlády viniť Richarda Sulíka, je však nejednoznačné. Rôznia sa i názory politických komentátorov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. 

Podobný výrok Demagog.SK overoval u poslanca Róberta Madeja (Smer-SD) dňa 18. júna 2017.

O eurovale a (ne)hlasovaní zaň v NR SR sám Sulík hovoril o štyri roky neskôr na portáli aktuality.sk takto: "V auguste 2010 sme hlasovali za jeho vznik, lebo mal byť len dočasný. To znamená, že sa malo pomáhať len takým krajinám, ktoré budú vedieť pôžičky splatiť, nemalo sa pomáhať bankám. Pri navýšení dočasného eurovalu už toto všetko neplatilo, išlo len o druhý balík Grécku, a preto bola moja okamžitá a jasná odpoveď Miklošovi, že my za to hlasovať nebudeme."

Na príčinu pádu vlády od vtedy existujú najmä dva názory a líšia sa podľa toho, z hľadiska ktorého tábora sa na ňu dívame. Sulík tvrdí, že Iveta Radičová bola v straníckom súboji v hľadáčiku dvoch silných mužov Ivana Mikloša a Mikuláša Dzurindu, navyše viazaná výsledkom rokovaní z Bruselu, a vo vyjednávaniach o hlasovaní jej tak chýbala rozhodovacia autonómia.

Premiérka neskôr sama povedala, že pri spojení hlasovania s dôverou vláde „rešpektovala v tejto situácii postoj a stanoviská koaličných partnerov“. SDKÚ, KDH aj Most-­Híd podľa nej prišli so závermi, že hlasovanie sa má s dôverou vláde spojiť. „Matematicky – keby som aj nehlasovala za spojenie s dôverou, na vláde to prejde aj bez môjho hlasu. Nebolo to rozhodnutie Ivety Radičovej ani osoby zastúpenej v inštitúcii premiéra,“ vyhlásila Radičová.

Premiérka sa na druhú stranu hájila záväzkami voči krajinám eurozóny a voličom, keď ako posledná rečníčka pred hlasovaním naliehala na poslancov: "To, o čom dnes rozhodujeme, je dobré meno Slovenska. To, o čom dnes rozhodujeme, je, kam bude Slovenská republika a občania Slovenska patriť. Kto budú naši partneri a s kým sa môžeme poradiť. Je to o tom, že sa sami vylúčime zo spoločenstva úspešnejších."

Z pohľadu nezúčastneného pozorovateľa sa teda jednalo o neústupnosť na oboch stranách. Principiálny spor, kde je zložité jedného či druhého viniť z dôsledkov.





Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2018
success
error