Richard Sulík
SaS
Elektrina. Ľudia dnes platia 80 eur ročne navyše, len kvôli tomu, že dotujeme uhlie v Prievidzi, že dotujeme výrobu, (...) výrobu elektriny z (...) z obnoviteľných zdrojov, a tak ďalej (...).
Fico a Sulík na TA3 - 24.09.2018
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz v auguste 2018 zverejnil revidovanú verziu k publikácii. Elektrická daň, v ktorej skúmal zásahy štátu ovplyvňujúce ceny elektriny na Slovensku. Podľa INESS: "Elektrická daň dosiahla v prvej polovici roka 2018 okrúhlych 31 €/MWh, čo je o 17% viac ako hodnota 26,5 €/MWh z roku 2015. Referenčná domácnosť tak ročne zaplatí 71,3 €, v roku 2015 to bolo 60,8 €."
Sulík však výrok vyslovil v septembri 2018 a tak môžeme pri výpočte "elektrickej dane" použiť novší údaj - tarifa za prevádzku systému je od 1.9.2018 na úrovni 26,9880 EUR/MWh, Priemerná spotreba elektriny sa v septembri 2018 pohybovala na úrovni 2,3 MWh (tarifa DD2 pre štandardné domácnosti, pozn.). Súčasná hodnota „elektrickej dane“ 31,79 eur/MWh prenásobená touto spotrebou tak vyjde
referenčnú domácnosť na 73,12 eur ročne.Od Karola Galeka, straníckeho kolegu Richarda Sulíka, sme dostali aj nasledujúce vyjadrenie:
"Referenčná domácnosť podľa analýzy Iness však nie je priemernou spotrebou všetkých domácností, nakoľko nezohľadňuje domácnosti ako spotrebiteľov vo zvyšných tarifných kategóriách. Tatýto štatistický údaj žiaľ neexistuje. Pri prezentácií spotreby v odborných kruhoch sa tak ako priemerná spotreba domácností zvykne uvádzať hodnota v rozmedzí od 2 do 3 MWh/ rok, čo je po prepočte cez „elektrickú daň“ 63,58 – 95,37 eur/rok/domácnosť.
Ak by sme chceli priemernú spotrebu slovenských domácností vypočítať na základe verejne dostupných údajov, potrebovali by sme vedieť koľko je na Slovensku domácností a aká spotreba elektriny z celkovej spotreby Slovenska na ne pripadá:
1. Podľa sčítania v roku 2011 bol počet cenzových domácností 2.064.635 (T1, str.5)
2. Podľa analýzy ÚRSO „Koncová spotreba elektriny, plynu a tepla za rok 2014“ bola spotreba
elektriny pripadajúca na domácnosti 4.951.572 MWh, resp. 17,15% z koncovej spotreby
elektriny na Slovensku (Tab. 1, str.4):
Pokiaľ by spotreba domácností ostala na úrovni roku 2014, po prepočte na počet cenzových domácností by vyšla ročná spotreba priemernej domácnosti 2,4 MWh, teda elektrická daň by takúto domácnosť ročne vyšla na 76,3 eur. Kým ale v roku 2014 bola koncová spotreba elektiny Slovenska 28,873 TWh, v roku 2017 to bolo už 31,056 TWh (tab.3, str.25):
Zo správy síce nevyplýva aký bol pomer medzi domácnosťami, malými a ostatnými podnikmi, a ÚRSO svoju analýzu z roku 2014 neaktualizovalo, avšak vzhľadom k zvyšovaniu životnej úrovne, ako aj identickým klimatickým podmienkam pre všetkých spotrebiteľov, ktoré v tom ktorom roku sú významným faktorom spotreby, môžeme uvažovať že k zvýšeniu došlo rovnomerne a teda pomer 17,15% z koncovej spotreby elektriny pripadajúci na domácnosti ostal aj v roku 2017 zachovaný.
V roku 2017 by na domácnosti z celkovej spotreby elektriny na Slovensku pripadalo 5,326 TWh. Po prepočte na cenzovú domácnosť sme tak na hodnote 2,58 MWh/rok. Dopad elektrickej dane v hodnote 31,79/MWh tak vyjde priemrnú domácnosť na Slovensku na 82,02 EUR."
Ak by sme chceli priemernú spotrebu slovenských domácností vypočítať na základe verejne dostupných údajov, potrebovali by sme vedieť koľko je na Slovensku domácností a aká spotreba elektriny z celkovej spotreby Slovenska na ne pripadá:
1. Podľa sčítania v roku 2011 bol počet cenzových domácností 2.064.635 (T1, str.5)
2. Podľa analýzy ÚRSO „Koncová spotreba elektriny, plynu a tepla za rok 2014“ bola spotreba
elektriny pripadajúca na domácnosti 4.951.572 MWh, resp. 17,15% z koncovej spotreby
elektriny na Slovensku (Tab. 1, str.4):
Pokiaľ by spotreba domácností ostala na úrovni roku 2014, po prepočte na počet cenzových domácností by vyšla ročná spotreba priemernej domácnosti 2,4 MWh, teda elektrická daň by takúto domácnosť ročne vyšla na 76,3 eur. Kým ale v roku 2014 bola koncová spotreba elektiny Slovenska 28,873 TWh, v roku 2017 to bolo už 31,056 TWh (tab.3, str.25):
Zo správy síce nevyplýva aký bol pomer medzi domácnosťami, malými a ostatnými podnikmi, a ÚRSO svoju analýzu z roku 2014 neaktualizovalo, avšak vzhľadom k zvyšovaniu životnej úrovne, ako aj identickým klimatickým podmienkam pre všetkých spotrebiteľov, ktoré v tom ktorom roku sú významným faktorom spotreby, môžeme uvažovať že k zvýšeniu došlo rovnomerne a teda pomer 17,15% z koncovej spotreby elektriny pripadajúci na domácnosti ostal aj v roku 2017 zachovaný.
V roku 2017 by na domácnosti z celkovej spotreby elektriny na Slovensku pripadalo 5,326 TWh. Po prepočte na cenzovú domácnosť sme tak na hodnote 2,58 MWh/rok. Dopad elektrickej dane v hodnote 31,79/MWh tak vyjde priemrnú domácnosť na Slovensku na 82,02 EUR."
Následne sme o stanovisko k správnosti daných výpočtov požiadali organizáciu INESS, ktorá potvrdila, že takýto postup vo výpočtoch podľa nich nie je problematický a teda je možné danú argumentáciu uznať. Keďže suma 80 eur ročne, ktorú uvádza Sulík je v tolerovanej odchýlke od vypočítaného údaju 82,02 eur, výrok hodnotíme ako pravdivý.
Koncept elektrickej dane vysvetľuje INESS nasledovne:
"V roku 2015 INESS zverejnil koncept skrytej dane s názvom „Elektrická daň“. V nej sme vypočítali skrytú daň, ktorú platia spotrebitelia z každej MWh elektrickej energie. Daň je fiktívna, ale zaplatené peniaze skutočné. Sú to náklady rôznych politík, ktoré sú prenesené do cien elektriny – environmentálna politika (dotácia „zeleným“ zdrojom), sociálna politika (dotácia na spaľovanie hnedého uhlia), nevytvorenie rezerv v minulosti (vyraďovanie jadrových elektrární), či využívanie monopolného postavenia štátu na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu (dividendy SEPS)."
Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2018