DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Igor Matovič

OĽaNO

Ale absolútne kľúčové, čo odporúča aj Benátska komisia, tak je to, aby kandidáti na sudcov Ústavného súdu, boli volení minimálne ústavnou väčšinou, tak, ako to je vo väčšine demokratických krajín v Európe. A ešte sú krajiny také, že nie, že iba ústavná väčšina stačí. Čo v našom prípade je 90 hlasov zo 150, ale dve tretina.

10.09.2018
Pravda

Benátska komisia Slovensku naozaj odporučila voľbu ústavných sudcov kvalifikovanou väčšinou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

V stanovisku Benátskej komisie č. 877/2017 zo dňa 13. marca 2017, ktoré bolo vyhotovené na základe žiadosti prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku v súvislosti s nevymenovaním ústavných sudcov, je uvedené: "Ďalším problémom z komparatívneho hľadiska je väčšina potrebná na zvolenie sudcov. Hoci na Slovensku a v niektorých ďalších krajinách sú sudcovia volení jednoduchou väčšinou v parlamente, voľba ústavných sudcov kvalifikovanou väčšinou by umožnila odpolitizovanie celého procesu voľby sudcov, pretože to dáva aj opozícii výrazné postavenie v procese výberu. Je pravda, že kvalifikovaná väčšina môže viesť k patovej situácii medzi väčšinou a opozíciou, ale možno to prekonať špecifickými protiblokovými mechanizmami. Z komparatívnej perspektívy Benátska komisia odporúča zvážiť zavedenie kvalifikovanej väčšiny pre voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky spolu s vhodnými protiblokovými mechanizmami."(.pdf, s. 17). Týmto vyhlásením Benátska komisia jasne odporúča zmeniť súčasnú voľbu kandidátov na voľbu kvalifikovanou väčšinou (ústavnou väčšinou) všetkých poslancov. 

V súčasnosti je na výber kandidátov na Ústavný súd potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov (min. 39), pričom sa dlhodobo odporúča zvýšiť tento počet na minimálne 76 poslancov, ktorý predstavuje nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov NR SR. 

Podľa analýzy VIA IURIS sa tento model nachádza napríklad v Španielsku, spomínané dve tretiny sú potrebné v Nemecku, Maďarsku alebo Belgicku. Časť výroku "vo väčšine demokratických krajín v Európe" je ťažko overiteľný, keďže v jednotlivých štátoch Európy existujú rôzne formy voľby ústavných sudcov. Konkrétne štáty majú pritom svoje vlastné mechanizmy. Správa vydaná Benátskou komisiou opisuje krajiny, v ktorých sú ústavní sudcovia volení priamo parlamentom. Medzi ne patria napríklad Azerbajdžan, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Litva, Portugalsko a Slovinsko. Taktiež vymenúva krajiny, kde sú volení nižšou komorou parlamentu (Chorvátsko, Poľsko), alebo obidvomi komorami parlamentu (Nemecko). Bližšie však nešpecifikuje, či ide o voľbu ústavnou väčšinou alebo iným systémom. Keďže však ide o krajiny, ktoré majú priamy typ voľby, čo znamená, že iný orgán nemá právomoci, ktoré by zasahovali do výberu sudcov, môžeme prepokladať, že mechanizmus je nastavený na súhlas ústavnej väčšiny ak nie vyššej. Z tohto dôvodu však nemôžeme jasne určiť, či vo väčšine demokratických krajinách Európy sú sudcovia volení ústavnou väčšinou. 

Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2018
success
error