Ústava SR a ani žiaden zákon nedefinuje alebo sa nezaoberá inštitútom koaličnej rady. Koaličnou radou však disponovali už aj predošlé koaličné vlády Slovenska, prvá aj druhá Dzurindova, prvá Ficova aj Radičovej vláda. Súčasná koaličná rada bola zriadená Koaličnou dohodou medzi stranami SMER-SD, SNS, MOST-HÍD a Sieť, ktorá bola následne znovu uzavretá v septembri 2016 už len stranami SMER-SD, SNS a MOST-HÍD. Na základe tejto dohody, koaličná rada bola zriadená "za účelom spolupráce a koordinácie činnosti koaličných strán pri napĺňaní programového vyhlásenia vlády SR (...)" (.pdf, s. 8) a jej členmi sú predsedovia koaličných strán. Až do odstúpenia Roberta Fica z postu premiéra sa spájali v jeho osobe dve funkcie, premiéra a predsedy strany SMER-SD, avšak po menovaní Petra Pellegriniho do funkcie premiéra sa situácia zmenila. Posledné koaličné rady sa uskutočnili už za účasti predsedov strán a predsedu vlády SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

V článku Denníka N, politológ Miroslav Kusý hovorí, že ideu koaličnej rady sme prebrali od Masaryka. Neskôr v tomto článku Kusý hovorí o vzniku a fungovaní koaličnej rady. "Aby takáto vláda mohla fungovať, strany vládnej koalície sa musia dohodnúť na pravidlách hry, teda na koaličnej zmluve. Jej uplatňovanie a dodržiavanie kontroluje koaličná rada, zložená obvykle zo šéfov koaličných strán. V skutočnosti sa tak z koaličnej rady stáva (nevolený a ústavne nezakotvený) vrcholný orgán štátnej moci, dnes u nás akýsi vládny triumvirát", hovorí Kusý.

Podľa Koaličnej dohody súčasnej trojkoalície, Koaličná rada "zasadá spravila jeden krát mesačne, pričom ju môže v prípade potreby zvolať do troch dní ktorýkoľvek člen koaličnej rady". Rozhodnutia rada prijíma konsenzom všetkých koaličných strán. Každý člen rady môže požiadať o zasadnutie rozšírenej koaličnej rady, na ktoré môže každý člen rady prizvať najviac dvoch zástupcov. (.pdf, s. 9)