Malajzijské civilné lietadlo, smerujúce z Amsterdamu do Kuala Lumpuru, bolo zostrelené 17. júna 2014 na rusko-ukrajinskej hranici. Pri zostrelení prišlo o život všetkých 289 cestujúcich a členov posádky. Medzinárodný tím vyšetrovateľov dospel 24. mája 2018 k záveru, že raketa Buk, ktorou bolo lietadlo zostrelené, bola z ruskej 53. brigády protivzdušnej obrany so základňou v meste Kursk. Rusko vinu počas celého vyšetrovania odmieta. Druhá časť výroku sa týka vojakov v neoznačených uniformách, ktorí sa v roku 2014 ešte pred anexiou Krymu Ruskom objavili na Krymskom polostrove a neskôr vo februári obsadili dôležité strategické miesta na Kryme. Neoznačení vojaci sa v apríli 2014 zapojili aj do bojov na východe Ukrajiny. Ruský prezident Vladimir Putin najprv odmietal pripustiť, že neoznačení vojaci sú z Ruska, neskôr  avšak priznal že sa jedná o príslušníkov ruských ozbrojených síl. 24. apríla 2018 Rada Európy uznala Doneckú a Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny za územie okupované Ruskom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

O vine Ruska na zostrelení letu MH17, pri ktorom zahynulo 289 ľudí (viac ako polovica boli Holanďania, 44 bolo Malajzijčanov a 28 Austrálčanov), sa hovorí už dlhšie. Ešte v roku 2015  Holandská bezpečnostná rada uviedla, že lietadlo zostrelila raketa zem-vzduch ruskej výroby.  V roku 2016 Holandskom vedený Spoločný vyšetrovací tím potvrdil, že lietadlo bolo zasiahnuté raketou vypálenou z mobilného protilietadlového systému Buk, ktorý bol dopravený z Ruska.

Po vydaní oficiálneho záveru vyšetrovacieho tímu v máji 2018 holandská a austrálska vláda oznámili, že Rusko v súlade s medzinárodným právom považujú za zodpovedné za zostrelenie a podniknú voči nemu právne kroky. Od Ruska plánujú krajiny požadovať finančnú kompenzáciu pre rodiny obetí. Neskôr sa k Holandsku a Austrálii pridali NATO a EÚ s výzvou, aby Rusko prijalo zodpovednosť a spolupracovalo s vyšetrovateľmi. V súvislosti s prípadom doteraz padlo jedno súdne rozhodnutie na pôde USA. V januári 2018 americký súd vydal verdikt, že vtedajší veliteľ proruských povstalcov v Donbase musí príbuzným 25 obetí vyplatiť odškodné v celkovej výške 400 miliónov dolárov.

Rusko podiel na zostrelení lietadla už od začiatku vyšetrovania popiera. Po najnovších zisteniach vyšetrovacieho tímu ruský minister obrany vyhlásil: "Not a single anti-aircraft missile system from the Russian Federation has ever crossed the Russia-Ukraine border." Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina povedal, že Rusko výsledkom vyšetrovania neverí, keďže narozdiel od Ukrajiny nemalo vo vyšetrovacom tíme svojich zástupcov.

Ministerstvo zahraničných vecí SR podporilo postoj EÚ. "Slovenská republika pripisuje mimoriadnu vážnosť výsledkom vyšetrovania medzinárodného vyšetrovateľského tímu (JIT), ktoré priniesli závery o zodpovednosti za zostrelenie lietadla malajských aerolínií MH-17 nad Ukrajinou 17. júla 2014. Očakávame vyvodenie dôsledkov za tento barbarský čin, pri ktorom prišlo o život 298 ľudí. V tejto súvislosti plne podporujeme vyhlásenie EÚ, ktorá vyzýva Ruskú federáciu, aby plne spolupracovala so všetkým úsilím o vyvodenie zodpovednosti."

Vojaci v neoznačených uniformách, nazývaní aj zelení mužíci, zabrali vo februári 2014 dôležité budovy, inštitúcie a miesta na krymskom polostrove. Podľa svedkov boli vojaci vybavení ruskými zbraňami a hovorili s ruským akcentom. Napriek tomu Putin tvrdil, že sa jedná o miestnu domobranu, ktorá si podľa neho "mohla uniformy kúpiť v hocijakom army shope". Na tlačovej konferencii 17. apríla 2014 vyhlásil, že „príslušníci ruských ozbrojených síl stáli za chrbtami krymskej domobrany, pretože inak sa referendum jednoducho nedalo uskutočniť otvorene, čestne, dôstojne a ľudia by nedostali možnosť vyjadriť svoj názor,“ čím priznal, že sa jednalo o ruských vojakov. V decembri 2015 Putin priznal i prítomnosť ruskej armády na východe Ukrajiny.