Časť výroku o tom, že je taliansky verejný dlh vysoký, je pravdivý, čo potvrdzujú viaceré ekonomické portály (Trading Economics, Country Economy). Na to, či je za verejný dlh Talianska zodpovedné Nemecko, však existuje viacero názorov. Bruselský think tank Bruegel v roku 2018 uverejnil štúdiu, kde analyzoval uhol pohľadu na finančnú krízu od jej vzniku po rok 2016 vo vyše 50 000 novinových článkoch z Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska. Analytici dospeli k záveru, že médiá boli pri písaní ovplyvnené nielen oficiálnymi pozíciami jednotlivých vlád vo svojich krajinách, ale aj názormi čitateľov na krízu. Navyše nie všade videli len ekonomické príčiny, ale aj politický systém a sociálnu štruktúru obyvateľstva. Vzhľadom na to, že je viac teórií o tom, čo spôsobilo dlhodobo vysoký verejný dlh Talianska, výrok celkovo hodnotíme ako neoveriteľný.

Financial Times ospravedlňujú vysoký verejný dlh Talianska zlým národným hospodárením v 80. rokoch. Taliansko míňalo viac ako si mohlo dovoliť kvôli neadekvátnym kontrolám a nedostatočnej koordinácií medzi sprostredkovateľskými agentúrami. Riešením ako znížiť verejný dlh je podľa Lorenza Codogna, zvýšenie ekonomického rastu aj za pomoci štrukturálnych reforiem ako napríklad zmeny vo fungovaní verejnej správy.

Rovnaké odôvodnenie výšky talianskeho verejného dlhu priniesol aj portál Focus Economics, ktorý ďalej tvrdí, že 60 % talianskeho verejného dlhu predstavujú domáci aktéri, z toho talianske banky a poisťovne predstavujú 75 % tohto dlhu.