Preferencie strán využívajúcich populistické témy a slovník majú v dlhodobom horizonte skutočne rastúcu tendenciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Slobodná strana Rakúska, teda FPÖ, je pravicové hnutie, ktoré spoločne s Rakúskou ľudovou stranou ÖVP tvorí v Rakúsku od decembra 2017 koalíciu. Medzi jej hlavnú agendu patrí protiimigračná politika, hovorí sa taktiež o jej prepojení na rakúsku extrémnu pravicu, proti čomu sa v Rakúsku uskutočnilo už niekoľko protestov. Podpora FPÖ sa momentálne pohybuje okolo 25%. Rovnakú podporu mali aj na jeseň 2017, no napríklad v septembri 2016 bola ich podpora až o 10pb vyššia, celkovo 35%. Odvtedy popularita strany až do augusta 2017 výrazne klesala. Od jesene 2017 až do júna 2018 má strana opäť rastúcu podporu.

Alternatíva pre Nemecko, teda AfD, je v súčasnosti v Nemecku najsilnejšia opozičná strana Táto strana od októbra 2017 sedí v nemeckom parlamente po prvýkrát, je jej teda venovaná väčšia pozornosť a je ju aj viac počuť. Podľa najnovšieho prieskumu sa jej preferencie pohybujú okolo 15%. V parlamentných voľbách v roku 2017 dosiahla 12,6%-nú podporu, no v porovnaní s celým rokom 2017 a rokom 2016, kedy sa pohybovala okolo 13%, sa toto číslo zmenilo len mierne. O rastúcich preferenciach vypovedá aj to, že kým v júni 2015 mala strana podporu približne 4-5% respondentov, za tri roky sa táto podpora ztrojnásobila. 

Vzostup populizmu vidno aj v iných európskych štátoch, napríklad na výsledkoch parlamentných volieb v Taliansku, kde malo pravicové Hnutie piatich hviezd podporu takmer až 33%. V Českej republike sa do Poslaneckej snemovne dostala aj populistická a protiimigračná strana SPD, teda Slobodná a priama demokracia, ktorú založil Tomio Okamura. Vo voľbách získala podporu až 10,64%, čo je vzhľadom na to, že bola založená len v roku 2015 výrazný nárast. 

Naopak, prehru vo voľbách utrpeli v roku 2017 populisti v Holandsku a vo Francúzsku. Napriek tomu, že holandský populista Geert Wilders nie je súčasťou vlády, jeho strana vo voľbách skončila ako druhá najsilnejšia a namiesto pôvodných 15 kresiel má dnes až 20 kresiel v parlamente. Marine Le Penová z Národného frontu v máji 2017 prehrala v prezidentských voľbách s Emmanuelom Macronom s rozdielom viac než 30% v druhom kole, no len s tesným 2-percentným rozdielom v prvom kole. Podľa posledných štatistík jej podpora v poslednom čase mierne stúpla.