Výrok sa týka bývalého irackého prezidenta, Saddáma Husajna, ktorý sa k moci dostal v roku 1979 a vládol do roku 2003. V 80. rokoch, počas iránsko-irackej vojny, USA podporovali Irak na čele s Husajnom, keďže sa obávali šírenia islamského fundamentalizmu z Iránu, pričom priamy vzťah resp. spojenectvo s USA na základe dostupných informácií jednoznačne vyhodnotiť nemôžeme. Podľa denníka The Washington Post americká vláda na čele s prezidentom Reaganom vedome ignorovala útoky chemickými zbraňami vedené Irakom proti kurdským povstalcom. Okrem toho mali USA Iraku poskytovať materiál na zhotovenie chemických zbraní a informácie zo svojich satelitných systémov o polohe nepriateľských vojsk. Husajn bol  v roku 2003 zajatý americkými vojskami a súdený za genocídu Kurdov, vraždy a týranie civilistov počas iránsko-irackého konfliktu. Keďže existujú dôkazy o tom, že USA Iraku poskytovala materiál na výrobu chemických zbraní, hodnotíme výrok ako pravdivý.

V čase chemických útokov USA mala zvýšiť objem finančnej pomoci Iraku napriek tomu, že veľká časť financií bola využitá práve na nákup vojenského vybavenia proti Kurdom. USA mala Irak vo vojne podporovať aj nepriamo dodávaním materiálu na zhotovenie chemických zbraní cez Kuvajt a ďalšie krajiny Arabského polostrova. V roku 2013 CIA uviedla, že v roku 1988 USA poskytlo Iraku cenné informácie zo svojich satelitných systémov, ktoré napomohli Husajnovi v boji proti Iránu a Kurdom. Podľa odhadov padlo za obeť Husajnovmu režimu 200-tisíc Kurdov a ďalší milión pred masakrom utiekol.

Po irackej invázii susedného Kuvajtu v roku 1990 uvalila Bezpečnostná rada OSN na Irak sankcie a v roku 1991 začala koalícia štátov pod vedením USA vojnu proti Iraku, ktorá bola ukončená v tom istom roku, keď Husajn stratil veľkú časť svojej vojenskej sily, hoci naďalej ostal prezidentom Iraku. Pre podozrenie z údajného držania jadrových zbraní bol Husajn v roku 2003 zajatý americkými vojskami a postavený pred súd. Ten ho súdil za genocídu, vraždy a týranie civilistov počas iránsko-irackého konfliktu. V novembri 2006 bol uznaný vinným z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti a odsúdený na trest smrti obesením. Obesený bol 30. decembra v Bagdade.