Martin Klus vo svojom výroku nešpecifikuje, ktoré okolité krajiny má na mysli. Pri overovaní sme preto porovnávali krajiny V4. Výška, efektivita a udržateľnosť hospodárskeho rastu sa dá merať na základe mnohých faktorov. Podľa štatistiky Eurostat dosiahlo Slovensko spomedzi krajín V4 najnižší percentuálny rast HDP. Naopak, z dlhodobého hľadiska nastal najväčší celkový hospodársky rast na Slovensku, ktoré oproti roku 2000 zdvojnásobilo výkon svojej ekonomiky (.pdf, s. 15). V hodnotení Economy Complexity Ranking, ktoré predvída aj budúci rast ekonomiky, skončilo Slovensko v rámci V4 na 3. mieste. Kvôli nejednoznačnosti určujúcich kritérií, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Miera rastu hrubého domáceho produktu na Slovensku v roku 2017 bola podľa štatistiky Eurostat najnižšia spomedzi krajín V4. Slovensko zaznamenalo rast 3,4 %, Česká republika 4,4 %, Poľsko 4,6 %, Maďarsko 4,0 %. 

Čo sa týka udržateľnosti, smerodajný môže byť Economic Complexity Ranking, ktorý je považovaný za ukazovateľ s dobrou schopnosťou predikovať budúci rast. Na základe údajov zbieraných v roku 2016 má najsilnejšiu schopnosť budúceho rastu spomedzi krajín V4 Česko, druhé je Maďarsko, Slovensko má 3. najväčší potenciál a za ním je Poľsko.

Pre udržateľnosť rastu slovenskej ekonomiky sa za najväčšie riziko považuje prílišný dôraz na automobilový priemysel. "Podiel výroby automobilov na celkovej priemyselnej produkcii na Slovensku dosiahol 44 % a automobilový priemysel sa na priemyselnom exporte SR podieľal 35 %. (...) Tento rok však bude kritický z hľadiska udržateľnosti a konkurencieschopnosti kľúčového sektora našej ekonomiky. Pokiaľ však neodstránime hlavné bariéry v automotive sektore, tieto výsledky sa nepodarí dlhodobo udržať a výkonnosť tohto odvetvia začne klesať," povedal prezident ZAP (Zväz automobilového priemyslu) SR Juraj Sinay."

Na základe dát OECD o krajinách Vyšehradskej štvorky, z ktorých vychádza aj práca "Analýza efektivity hospodárskeho rastu a jej udržateľnosti v krajinách Vyšehradskej štvorky v rokoch 2000 až 2016", môžeme porovnať vývoj niektorých ekonomických ukazovateľov. 

Podľa autora práce "najväčší celkový hospodársky rast nastal na Slovensku – výkon tamojšej ekonomiky by sa mal podľa predikcie do roku 2018 oproti roku 2000 zdvojnásobiť. Druhou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou je v tomto ohľade Poľsko, ktoré by si malo oproti referenčnému roku pripísať 86 percent výkonu ekonomiky, nasledované Českou republikou s 59 percentami a Maďarskom s 46 percentami" (.pdf, s. 15).

Čo sa týka vývoja HDP v prepočte na odpracovanú hodinu, v "sledovanom období od roku 2000 do roku 2016 bol najvyšší priemerný ročný rast zaznamenaný na Slovensku (3,47 percenta), ďalej Poľsku (3,21 percenta), Českej republike (2,76 percenta) a nakoniec Maďarsku (2,75 percenta). Poľsko bolo zároveň jedinou krajinou, kde ani raz medziročne nedošlo k poklesu ukazovateľa, podobne ako v tejto krajine v sledovanom období nedošlo k ekonomickej recesii" (.pdf, s. 33).

Krajiny V4 dosahujú vyšší rast nákladov na prácu ako rast produktivity práce, čo môže viesť "ku postupnému zníženiu medzinárodnej konkurencieschopnosti a v neposlednom rade aj ohrozeniu makroekonomickej stability" (.pdf, s. 38).

Udržateľnosť hospodárskeho rastu ohrozuje aj nevyužitie ľudského kapitálu. "Miera nezamestnanosti na Slovensku síce prekonáva svoje historické minimá, avšak stále je v porovnaní s ostatnými krajinami relatívne vysoká" (.pdf, s. 42). V roku 2016 bola na Slovensku nezamestnanosť 9,6 %, zatiaľ čo v ČR 4,0%, v Maďarsku 5,1 % a v Poľsku 6,2 %.

Negatívnym faktorom ovplyvňujúcim udržateľnosť hospodárskeho rastu je i dĺžka nezamestnanosti, ktorá je v krajinách V4 nadpriemerne vysoká, pričom najhorší výsledok dosahuje Slovensko. "Miera nezamestnanosti je síce v troch krajinách V4 podpriemerná oproti úrovni OECD, avšak dĺžka nezamestnanosti je vo všetkých štyroch krajinách nadpriemerná. Situácia je najvážnejšia na Slovensku, ktoré zároveň zaznamenáva jednu z najväčších mier dlhodobej nezamestnanosti (v roku 2016 až 56,6 percenta zo všetkých nezamestnaných; v rámci OECD zaznamenalo viac iba Taliansko a Grécko). Priemerne je tam človek nezamestnaný takmer dva a pol roka, zatiaľ čo v Českej republike a Maďarsku je to jeden a pol roka a v Poľsku podľa najaktuálnejších dát presne jeden rok. Priemer OECD je pritom na úrovni 10 mesiacov" (.pdf, s. 42).