V Sýrii sa skutočne uskutočnili protesty, ktorých účastníci chceli vyjadriť podporu režimu Bašára Asada, avšak existencia opozície, miestnych hnutí odporu a ich prívržencov dokazuje, že to nie sú len zahraniční aktéri, ktorí požadujú odstúpenie Asadovho režimu, ale aj domáce obyvateľstvo. Je pravdou, že Asadovmu vojsku sa podarilo vojensky poraziť opozíciu na viacerých miestach krajiny, v súčasnosti by mal ovládať viac ako polovicu krajiny, avšak nemusí to znamenať aj reálnu podporu miestneho obyvateľstva. Keďže podpora obyvateľstva Asadovmu režimu nie je jednoznačná, ako tvrdí Marian Kotleba, výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Výrok Mariana Kotlebu sa vzťahuje na situáciu v Sýrii, kde od roku 2011 prebieha občianska vojna, ktorá začala povstaním proti režimu prezidenta Bašára Asada. Do tohto konfliktu sa postupne začali zapájať aj Spojené štáty a Rusko. V prebiehajúcej občianskej vojne bojuje režim Bašára Asada proti rôznym povstaleckým skupinám, ktoré sa podľa najnovších informácií vláde darí potláčať. Sýrskej armáde sa postupne darí získavať ďalšie časti miest pod svoju kontrolu, ako napríklad predmestia na juhu Damasku, kde sa časť opozičných povstalcov rozhodla využiť amnestiu a teda zostať na týchto predmestiach, zložiť zbrane a vrátiť sa k obvyklému spôsobu života. Je pravdou, že v apríli 2018 sa uskutočnili demonštrácie vyjadrujúce podporu režimu Bašára Asada.

Je pravdou, že kým v minulosti sa sýrski utečenci (vnútorne presídlené osoby) mali skôr záujem vrátiť do opozíciou kontrolovaných oblastí, dnes stúpa záujem o návrat do oblastí kontrolovaných režimom. "...shift the preference of IDPs away from opposition areas and towards regime areas. Some are making their decision with an eye towards the future, preferring that their children study in recognized schools after seven years of disruption in their studies without a military or political victory over the regime." píše Time.