Prezident republiky má veľmi silné postavenie v rámci zahranično-politických nejakých právomocí, kompetencií a prezident republiky okrem iného ratifikuje aj medzinárodné zmluvy.
Štátne zriadenie Slovenskej republiky nesie znaky parlamentnej zastupiteľskej demokracie (.pdf, s. 2). Jedným zo znakov tohto modelu je slabé ústavné postavenie prezidenta. V roku 1999 došlo k zmene spôsobu voľby prezidenta z nepriamej na priamu voľbu ale aj úprave jeho ústavného postavenia a právomocí. Podľa ústavného sudcu Ladislava Orosza však "globále nedošlo aspoň z hľadiska jeho ústavných právomocí k posilneniu jeho ústavného postavenia" (.pdf, s. 3 a 8) Prezident SR disponuje zahranično-politickými právomocami a ratifikuje medzinárodne zmluvy, avšak táto právomoc je skôr symbolická. Podľa článku 7 ods. 4 Ústavy SR, v prípade významných medzinárodných zmlúv politickej ale aj vojenskej povahy z ktorých napríklad vzniká členstvo v medzinárodných organizáciách je potrebný pred samotnou ratifikáciou súhlas Národnej rady SR. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.
O prezidentovi SR a jeho právomociach sa hovorí v Ústave SR (.pdf). Konkrétne o jeho právomociach sa píše v čl. 102. Podľa tohto článku prezident:
"a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,
b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na
rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je
potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s
ústavným zákonom,
c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií" (.pdf, s. 23).
Neskôr sa v bode l) a m) hovorí, že prezident:
"l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej
republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo
záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a
uzatvára mier,
m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky
nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo
vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie"(.pdf, s. 24).
Základné ustanovenia Ústavy SR upravujú aj spôsob prijatia medzinárodných zmlúv. Podľa článku 7 ods. 4:
"Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky." (.pdf, s. 3)