Denisa Saková
Hlas
...posledný prieskum, ktorý robil Najvyšší kontrolný úrad a tam je 92% spokojnosť občanov s touto reformou (ESO, pozn.), s týmito klientskými centrami, s tými službami, ktoré sa tam poskytujú.
Prieskum NKÚ (2017) sa týkal len klientskych centier, nie celkovo reformy verejnej správy ESO. NKÚ síce skutočne konštatuje, že 92% respondentov-zákazníkov klientskych centier vyjadrilo spokojnosť s ich službami. Respondenti nevyjadrovali spokojnosť či nespokojnosť s reformou ESO. NKÚ však tiež uvádzalo niekoľko závažných problémov súvisiacich s reformou ESO. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
V Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) za rok 2017 sa uvádza, že NKÚ považuje zriadenie klientských centier za jedno z podstatných a prínosných opatrení v rámci Programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa). V klientských centrách by mal občan pod jednou strechou vybaviť prevažnú väčšinu záležitostí, ktoré sa týkajú miestnej štátnej správy a iných subjektov verejnej správy. "NKÚ uskutočnil prieskum na vzorke 5 tisíc respondentov, klientov centier, a takmer 92% vyjadrilo spokojnosť s ich službami." (.pdf, s. 29).
Správa NKÚ (.pdf, s. 54) ďalej uvádza nasledovné:
štátneho rozpočtu na rok 2018. Za najzávažnejšie zistenia NKÚ považuje:
• deklarovaná úspora vo výške 1 067,9 mil. € nebola preukázaná a to z dôvodu, že MV SR doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dosahu implementácie programu ESO;
• pred samotnou delimitáciou majetku (do správy MV SR v rámci Programu ESO prešlo 1 348 budov) neprebehla žiadna pasportizácia budov a pozemkov, t. j. MV SR nepoznalo rozsah preberaného nehnuteľného majetku ani jeho aktuálny stav;
• neprehľadnosť pri postupe predaja, respektíve zámeny
nehnuteľností na účel zriadenia klientskych centier vytvára riziko plnenia plánovaných príjmov rozpočtu;
• NKÚ SR identifikoval riziko nehospodárneho a neefektívneho nakladania s delimitovaným majetkom štátu v správe MV SR; rovnako boli v danej oblasti zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov;
• s časťou majetku štátu od jeho prevzatia do svojej správy
v roku 2013 nenakladalo MV SR spôsobom, ktorý mu ukladá zákon o správe majetku štátu, napriek tomu, že išlo o trvale prebytočný majetok; s prihliadnutím na skutočnosť, že suma neobežného majetku bola v celkovej výške viac ako 2 mld. €, na čo systém vnútornej kontroly v sledovanom období absolútne nereflektoval, možno považovať vnútorné kontrolné prostredie za nesprávne nastavené.
(...) Oceňovať prínos programu ESO iba prostredníctvom spokojnosti klientov centier nie je postačujúce, dôležité je poznať aj iné ekonomické efekty, čo doteraz nebolo z úrovne MV SR prezentované."