Európski politici sa na adresu slovenského predsedníctva vyjadrovali predovšetkým pred jeho zaciatkom, prípadne krátko po jeho zahájení. Angela Merkel v júni 2016 vyhlásila, že verí, že Slovensko bude dobrou predsedajúcou krajinou. Rovnako dodala, že nemá pochybnosti, že Slovensko zvládne naplnit svoju agendu. Za Nemecko prislúbila Slovensku ako predsedajúcej krajine maximálnu podporu. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker zdôraznil, že program slovenského predsedníctva je v súlade s pracovným plánom Európskej komisie.

Na domácej politickej scéne sa k predsedníctvu vyjadrilo viacero politikov, pricom ich názory sa rôznili. Poslanec za SaS Martin Klus povedal, že predsedníctvo "bolo po organizacnej stránke zvládnuté na prijatelnej európskej úrovni, problém bol však v jeho obsahu". Poslankyna za OLANO-NOVA Veronika Remišová vyhlásila, že predsedníctvo sme zvládli dôstojne, avšak priniesla aj kritiku: "Smer-SD však pred volbami vyvolal okolo migrantov obrovskú hystériu a neskôr neprinášal žiadne riešenia. Flexibilná solidarita nebola vôbec prijatá, nedokázali sme si presadit svoje riešenia v Bruseli." Iný názor zastával Jaroslav Paška z SNS, ktorý tvrdil, že "predsedníctvo dopadlo velmi dobre, bez nejakých šrámov. Dokonca sme dokázali modifikovat migracnú politiku EÚ s tým, že sme ponúkli alternatívny model flexibilnej participácie. Uvidíme, ako sa to ujme. Už máme signály z Bruselu, že Malta chce tento model zmenit na nejaký iný." Niekdajší premiér Mikuláš Dzurinda sa o predsedníctve vyjadril nasledovne: "Slovenská vláda pocas predsedníctva došla so systémom európskej solidarity. Ja som sa hanbil. Ved to bol gatafáš."

Názory viacerých slovenských politikov ohladom predsedníctva zverejnil denník Sme. Prezident Andrej Kiska uviedol: "Na rozdiel možno od krajín, ktoré už viackrát predsedali EÚ, sme to zobrali skutocne velmi poctivo, zobrali sme to s plným nasadením síl. Napriek tomu, že doba je velmi tažká, prebrali sme predsedníctvo v case brexitu, v case otriasania demokracií v jednotlivých krajinách, tak si myslím, že vychádzame z tohto predsedníctva so ctou."

Miroslav Lajcák zo SMER-SD hodnotil predsedníctvo velmi pozitívne: "Máme za sebou velmi konkrétne výsledky, meratelné, ale aj také, ktoré sa nedajú zmerat, ale sú nemenej dôležité, a to je napríklad velký rešpekt, ktorý moji spolupracovníci, naši diplomati, ale aj ministri, clenovia vlády, ktorí viedli Rady, získali za tento polrok." Peter Kažimír takisto zo SMER-SD najviac ocenil "bezplatný tréning'našich ludí, lebo neuveritelne odborne stúpla ich kvalita."

Lucia Žitnanská z MOST-HÍD ocenila prácu slovenských diplomatov a úradníkov, avšak podla nej "viaceré výroky premiéra Fica, ako aj viaceré kauzy neprispeli k dobrému imidžu krajiny".

Europoslanec Miroslav Mikolášik z KDH najprv vyzdvihol dobrú organizáciu predsedníctva: "Naša krajina preukázala kvalitnú pripravenost zvládat vedúcu úlohu - viest pocas šiestich mesiacov rokovania Rady, ci už na ministerskej úrovni, alebo úrovni technických stretnutí COREPER." Zároven skritizoval netransparentné použitie financných prostriedkov a premiérove nevyberané vyjadrenia na adresu slovenských novinárov. Podobný postoj zastáva aj europoslanec Ivan Štefanec tiež z KDH: "Najmä vulgárne vyjadrenia premiéra Fica na adresu novinárov a fakt, že spolu s Robertom Kalinákom kryje danového podvodníka, si svetové médiá všímali viac, ako reálne výsledky, ktoré Slovensko pomohlo dosiahnut. Je to o to horšie, že jednou z tém bol aj boj s danovými únikmi, kde sme tiež prijali niekolko dôležitých opatrení."

Velmi pozitívne okomentovali predsedníctvo europoslanci zo strany SMER-SD. Vladimír Manka si myslí, že Slovensko si pocas predsedníctva spravilo dobré meno. Monika Smolnová dokonca povedala, "že Slovensko patrí medzi top štáty" ohladom predsedníctva. Monika Flašíková-Benová za úspech považuje nadobudnutie platnosti Parížskej klimatickej dohody práve pocas predsedníctva, dosiahnutie dohody o rozpocte Únie na rok 2017 aj bratislavský summit, "ktorý podla nej ukázal, že Slovensko je spolahlivým partnerom v Európe".