DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Ľuboš Blaha

SMER-SD

...bolo porušené medzinárodné právo, keďže Spojené štáty americké, Veľká Británia a Francúzsko zaútočili na suverénnu krajinu. A to zakazuje charta OSN, pokiaľ nie je súhlas Bezpečnostnej rady OSN a ten tu nebol.

Slovensko vo svete - 16.04.2018
Neoveriteľné

Výrok sa týka leteckého útoku na Sýrske jednotky, ktorý vykonali vzdušné sily USA, Veľkej Británie a Francúzska v noci na sobotu 14. apríla 2018. Charta OSN povoľuje podobný útok len po schválení Bezpečnostnej rady OSN alebo v prípade sebaobrany, o čo v tomto prípade nešlo. Jednoznačný verdikt k tomuto výrok by bolo možné dať až po posúdení aktu vo forme rozsudku medzinárodného súdu, k čomu nedošlo a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Charta OSN vo svojom článku 53 hovorí, že kde je to vhodné, Bezpečnostná rada OSN použije dohody alebo orgány k donucovacím akciám pod svojim vlastným vedením, pričom  bez zmocnenia Rady bezpečnosti to možné nie je. Výnimkou je situácia, kedy by sa nepriateľský štát spojencov z druhej svetovej vojny pokúsil o obnovenie agresívnej politiky a bolo by treba zabrániť ďalšej agresii. 
V článku 2 Charta zaväzuje signatárov zdržať sa použitia sily a tým narušiť teritoriálnu integritu a politickú suverenitu iného štátu. Ďalej článok 51 umožňuje individuálnu alebo kolektívnu obranu členovi OSN do času, kým BR OSN neučiní vlastné opatrenia k udržaniu medzinárodného mieru. Funkciou útoku USA bolo zabraniť režimu Bašára Assada znovu použiť chemické zbrane proti svojmu obyvateľstvu("deter the regime from using chemical weapons again"), nešlo teda o sebaobranu USA.

Politickí predstavitelia USA, Británie a Francúzska obhajovali zákonnosť útoku tým, že nešlo o zmenu režimu ani o miešanie sa do občianskej vojny, na ich stranu sa postavil napríklad predstavitelia NATO a EÚ, podobne je to názor niektorých analytikov. Sýrsky režim a Rusko hovoria o porušení Charty OSN. 

Právni experti sa vo väčšine zhodujú, že útok bez súhlasu RB OSN je skutočne porušením Charty OSN. Niektorí však argumentujú legitmnosťou tohto činu - napríklad v rámci Responsibility to protect, medzinárodného právneho aktu, ktorý vytvára základ pre humanitárne intervencie, by bol útok na Sýriu oprávnený - štáty by mali zasiahnuť proti masívnemu porušovaniu ľudských práv aj v prípade, keď medzinárodná komunita zlyhá a nezasiahne. Podobne argumentovala aj britská premiérka Theresa May.

O odsúdenie útoku ako porušenia samotnou Radou bezpečnosti OSN sa pokúsili predložením návrhu na hlasovanie Rusi. Samozrejme, k odhlasovaniu tohto návrhu nedošlo, k ruskému názoru sa pridali z 15 členov len Bolívia a Čína.

Richard Haas, šéf amerického think-tanku zaoberajúceho sa zahraničnou politikou napríklad už v minulosti tvrdil, že Rada bezpečnosti OSN nemá jedinečné a výlučné právo určiť, čo je legálne a legitímne: 
"The U.N. Security Council is not the sole or unique custodian about what is legal and what is legitimate, and, as many have pointed out, it was bypassed at the time of Kosovo.To say only the U.N. Security Council can make something legitimate seems to me to be a position that cannot be supported because it would allow in this case a country like Russia to be the arbiter of international law and, more broadly, international relations."

Celé originálne znenie článku 53 je nasledovné:
"1. The Security Council shall, where appropriate, utilize such regional arrangements or agencies for enforcement action under its authority. But no enforcement action shall be taken under regional arrangements or by regional agencies without the authorization of the Security Council, with the exception of measures against any enemy state, as defined in paragraph 2 of this Article, provided for pursuant to Article 107 or in regional arrangements directed against renewal of aggressive policy on the part of any such state, until such time as the Organization may, on request of the Governments concerned, be charged with the responsibility for preventing further aggression by such a state.
2. The term enemy state as used in paragraph 1 of this Article applies to any state which during the Second World War has been an enemy of any signatory of the present Charter.
"

"Nothing in the present Charter shall impair the inherent right of individual or collective self-defence if an armed attack occurs against a Member of the United Nations, until the Security Council has taken measures necessary to maintain international peace and security. Measures taken by Members in the exercise of this right of self-defence shall be immediately reported to the Security Council and shall not in any way affect the authority and responsibility of the Security Council under the present Charter to take at any time such action as it deems necessary in order to maintain or restore international peace and security."

Dátum zverejnenia analýzy: 15.04.2018
success
error