DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Jaroslav Paška

SNS

...v tomto volebnom období robila prokuratúra, polícia opatrenia, že školili týchto vyšetrovateľov, skolili policajtov, ktorí odmietli prijať sťažnosti žien, že tí policajti boli perzekvovaní, trestaní, keď niekto odmietol, (...).

Beblavý, Blanár, Klus a Paška v TA3 - 26.02.2018
Zavádzajúce

Jaroslav Paška pravdepodobne odkazuje na dotazníkovú metódu výsluchu obetí domáceho násilia, ktorá je zavedená od januára 2017. Dotazník bol vypracovaný v spolupráci so psychológmi a obsahuje 12 otázok, na ktoré je možné odpovedať len áno alebo nie. Každá odpoveď má váhu niekoľkých bodov. Ak má dotazník hodnotu desať a viac bodov, policajt musí konať a vec nesmie byť vyhodnotená ako priestupok. Policajný zbor očakáva od tejto novej metódy pozitívne výsledky. Na druhej strane sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko považuje otázky v dotazníku sa sugestívne, skresľujúce a obsahujúce viacero podotázok. Okrem toho sa Trenčiansky policajti v septembri až novembri 2017 zúčastnili na odbornom vzdelávaní zameranom na správne postupovanie vo veci oznámenia domáceho násilia. Na prípady zlyhania polície pri klasifikácia domáceho násilia upozornili v roku 2016 vraždy dvoch žien, ktoré zavraždili ich bývalí partneri aj  napriek tomu, že tieto ženy opakovanie hľadali pomoc na polícií. Z dostupných zdrojov sme sa ale nedozvedeli, či boli príslušní policajti perzekovaní alebo trestaní, ako to uvádza Jaroslav Paška. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. 

Na prípady bagatelizovania prípadov domáceho násilia zo strany polície upozornila až vražda Dagmary (45) v januári 2016. Aj napriek tomu, že Dagmar niekoľkokrát podala trestné oznámenie na bývalého partnera, polícia to vyhodnotila ako priestupok. Situácia tak vyústila do tragédie a Generálna prokuratúra skonštatovala, že polícia ani prokuratúra neurobili to, čo mali. Policajti a dozorujúca prokurátorka, ktorí vo veci pochybyli boli v zmysle zákona potrestaní. Podľa odborníčky na trestné právo a rektorky Akadémie Policajného zboru Lucie Kurilovskej možné tresty zahŕňajú, "zásah do platového ohodnotenia policajtov na určitý čas alebo presun na inú pozíciu v rámci polície“.

Denník Pravda vo februári 2017 informoval, že zvýšený počet vyšetrovaných prípadov domáceho násilia znamená okrem iného aj to, že polícia prestáva podceňovať trestné oznámenia žien, ktorým partner opakovane ubližuje. V tejto súvislosti sa uvádza, že je aj naďalej potrebné vzdelávanie policajtov aby vedeli správne reagovať na podnety násilia v rodinách.  Generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa vyjadril, že: "Prokuratúra aj v spolupráci s políciou postupuje oveľa razantnejšie a nekompromisnejšie v týchto veciach na strane jednej. Na strane druhej sa snaží minimalizovať latenciu tejto trestnej činnosti, pretože v tejto oblasti sú ešte značné rezervy, ku ktorým bohužiaľ niekedy prispieva postup polície, ale aj prokuratúry.“

Od Januára 2017 používaj polícia pri vyšetrovaní týrani nové dotazníky. Policajný prezident Tibor Gašpar sa vyjadril, že táto metóda má prispieť ku kvalifikovanejšiemu posúdeniu oznámení, nakoľko bola vypracovaná aj so psychológmi. Dotazník obsahuje otázky na ktoré musí oznamovateľ odpovedať, napr. Od­iš­li ste ale­bo po­kú­ša­li ste sa od­ísť od ná­sil­ní­ka po­čas up­ly­nu­lých dvanástich me­sia­cov? Do­púš­ťa sa ná­sil­ník pod­ľa vás aj ná­si­lia na de­ťoch ale­bo na iných blíz­kych oso­bách? Ohro­zo­val vás ná­sil­ník zbra­ňou? Vlas­tní zbraň ale­bo má prís­tup k zbra­ni? Mal ná­sil­ník v up­ly­nu­lom ro­ku prob­lé­my s liek­mi, dro­ga­mi, al­ko­ho­lom ale­bo psy­chic­ké ťaž­kos­ti, kto­ré mu spô­so­bo­va­li prob­lém viesť bež­ný ži­vot? Dotazník obsahuje 12 otázok a za každú odpoveď je možné "získať" určitý počet bodov. Ak je výsledkom dotazníka desať a viac bodov, policajti musia útočníka zadržať a čin nemôže byť posúdený len ako priestupok. 

Podľa sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka sú niektoré otázky v dotazníku sugestívne, skresľujúce, či obsahujúce viacero podotázok. "Tak nap­rík­lad otáz­ka č. 4 znie „Vie­dol sú­čas­ný ná­sil­ný čin k váš­mu ub­lí­že­niu na zdra­ví, res­pek­tí­ve k zra­ne­niu, úra­zu, uj­me ale­bo doš­lo k ub­lí­že­niu na zdra­ví v mi­nu­los­ti?“. Po­kiaľ oh­ro­ze­ná oso­ba od­po­vie „áno“, ne­bu­de z jej od­po­ve­de vô­bec jas­né, či áno sme­ru­je k to­mu, či ná­sil­ným sú­čas­ným tres­tným či­nom doš­lo k uj­me na zdra­ví, res­pek­tí­ve sme­ru­je k to­mu, že k uj­me na zdra­ví doš­lo v mi­nu­los­ti. Ak v mi­nu­los­ti, tak nie je zrej­mé v akej vzdia­le­nej mi­nu­los­ti, te­da, či sa tak sta­lo pred týž­dňom ale­bo pred ro­kom ale­bo pred via­ce­rý­mi rok­mi." Iniciatívu však hodnotí pozitívne, no odporúča zamerať sa na školenie policajtov v tom smere, ako správne a zákonne vykonať výsluch ohrozenej osoby. Celé znenie dotazníku si môžete pozrieť TU.

Od septembra do novembra 2017 sa v Trenčíne konalo odborné vzdelávanie k problematike domáceho násilia. Zúčastnilo sa ho 110 policajtov tzv. prvého kontaktu, teda policajti Obvodných oddelení PZ v Trenčianskom okrese a policajti PMJ PZ Trenčín. Cieľom projektu bolo, "Poskytnúť policajtom, ktorí prichádzajú do styku s obeťami násilia komplexné vedomosti potrebné k správnym postupom, aby sa vyhli prípadným omylom, ktoré môžu mať fatálne následky." 

Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2018
success
error