DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Robert Fico

SMER-SD

... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.

12.01.2018
Zavádzajúce

Podobný výrok Roberta Fica Demagog.sk overoval v októbri 2015. V relácií V Politike s Norbertom Dolinským 11. októbra 2015 diskutoval spoločne s Jánom Figeľom o migrantoch i DPH na potravinách.

Premiérovo tvrdenie: „Pravica nikdy DPH neznižovala. Nikdy. Vždy, keď boli pri moci, tak zdvíhali DPH. Najprv ju zdvihli myslím na 15%, potom ju zdvihli na 19% a potom ju zdvihli na 20%.“ sme vyhodnotili ako zavádzajúce. 

Do novembra roku 2002 existovala znížená sadzba dane 10 %, ktorá platila aj pre základné potraviny (ďalšími adeptmi na zníženú sadzby boli "lieky, energie, dodanie stavieb, stavebné práce, knihy, noviny, časopisy, hotelové a reštauračné stravovanie" (.pdf., s. 5 ) ). Základná sadzba v tom období bola 23 %. S platnosťou od 1. januára 2003 druhá Dzurindova vláda zníženú sadzbu zvýšila na 14 %, a zároveň s tým znížila základnú sadzbu na 20 %. Následná daňová reforma a zavedenie rovnej dane vykonaná novelou zákona č. 255/2003 Z.z. (.pdf) s účinnosťou od 1. januára 2004 zaviedla jednotnú, 19 %-nú sadzbu dane pre všetky tovary a služby. Vtedajší minister financií za SDKÚ Ivan Mikloš sa o tomto kroku yyjadroval takto:

"V oblasti nepriamych daní muselo dôjsť k ich zvýšeniu, čo samozrejme ani populárne, ani jednoduché nebolo. Rast spotrebných daní bol nutný aj z dôvodu dosiahnutia minimálnej úrovne EÚ, ktorú SR predtým nedosahovala. Najcitlivejšie bolo zjednotenie sadzieb DPH na 19%, pričom pred reformou boli v zníženej, 14% sadzbe také citlivé komodity ako potraviny,
lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy, noviny a pod. Zjednotenie sadzieb DPH nemalo len
fiškálne ciele (eliminácia výpadku zo znížených priamych daní a zo zrušených daní), ale bolo
odôvodnené aj vecne. Eliminovalo ekonomické deformácie spojené s rozdielnym zdaňovaním
spotreby rôznych druhov tovarov. Znížená sadzby DPH bola zdôvodňovaná sociálnymi
aspektmi, teda nefiškálnymi cieľmi." (.pdf, s.9)


K ďalšiemu zvýšeniu došlo v roku 2010, keď sa vláda Ivety Radičovej rozhodla zvýšiť sadzbu DPH z 19 % na 20 %. Toto zvýšenie bolo plánované len za dočasnú úpravu:

"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom." (§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011, Predpis č. 222/2004 Z. z. Zákon o dani z pridanej hodnoty )

Napriek tomu, že sa podarilo znížiť deficit pod 3 %, Ministerstvo financií nevyhlásilo ukončenie platnosti 20 %-nej sadzby dane z pridanej hodnoty. Urobilo to tak aj na doporučenie Medzinárodného menového fondu, ktorý spätné znižovanie nepodporoval. 

Tretia Ficova vláda predstavila ďalší zo sociálnych balíčkov, ktorý obsahoval i zníženie dane vybraných potravín z 20% na 10%.  DPH sa znížila v prípade chladeného a čerstvého bravčového, hovädzieho, hydinového mäsa, mäsa z oviec, kôz a sladkovodných rýb. Nižšia sadzba sa dotkla aj mlieka, masla a chleba.Štátny tajomník ministerstva poľnohospodárstva Gabriel Csicscai tvrdí, že merať dosah zníženej DPH nie je podľa neho možné.  Pravdou však ostáva, že na Slovensku sú ceny potravín najvyššie spomedzi štátov V4. 

Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2017
success
error