... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.
12.01.2018
Zavádzajúce
Podobný výrok Roberta Fica Demagog.sk overoval v októbri 2015. V relácií V Politike s Norbertom Dolinským 11. októbra 2015 diskutoval spoločne s Jánom Figeľom o migrantoch i DPH na potravinách.
Premiérovo tvrdenie: „Pravica nikdy DPH neznižovala. Nikdy. Vždy, keď boli pri moci, tak zdvíhali DPH. Najprv ju zdvihli myslím na 15%, potom ju zdvihli na 19% a potom ju zdvihli na 20%.“ sme vyhodnotili ako zavádzajúce.
Do novembra roku 2002 existovala znížená sadzba dane 10 %, ktorá platila aj pre základné potraviny (ďalšími adeptmi na zníženú sadzby boli "lieky, energie, dodanie stavieb, stavebné práce, knihy, noviny, časopisy, hotelové a reštauračné stravovanie" (.pdf., s. 5 ) ). Základná sadzba v tom období bola 23 %. S platnosťou od 1. januára 2003 druhá Dzurindova vláda zníženú sadzbu zvýšila na 14 %, a zároveň s tým znížila základnú sadzbu na 20 %. Následná daňová reforma a zavedenie rovnej dane vykonaná novelou zákona č. 255/2003 Z.z. (.pdf) s účinnosťou od 1. januára 2004 zaviedla jednotnú, 19 %-nú sadzbu dane pre všetky tovary a služby. Vtedajší minister financií za SDKÚ Ivan Mikloš sa o tomto kroku yyjadroval takto:
"V oblasti nepriamych daní muselo dôjsť k ich zvýšeniu, čo samozrejme ani populárne, ani jednoduché nebolo. Rast spotrebných daní bol nutný aj z dôvodu dosiahnutia minimálnej úrovne EÚ, ktorú SR predtým nedosahovala. Najcitlivejšie bolo zjednotenie sadzieb DPH na 19%, pričom pred reformou boli v zníženej, 14% sadzbe také citlivé komodity ako potraviny, lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy, noviny a pod. Zjednotenie sadzieb DPH nemalo len fiškálne ciele (eliminácia výpadku zo znížených priamych daní a zo zrušených daní), ale bolo odôvodnené aj vecne. Eliminovalo ekonomické deformácie spojené s rozdielnym zdaňovaním spotreby rôznych druhov tovarov. Znížená sadzby DPH bola zdôvodňovaná sociálnymi aspektmi, teda nefiškálnymi cieľmi." (.pdf, s.9)
K ďalšiemu zvýšeniu došlo v roku 2010, keď sa vláda Ivety Radičovej rozhodla zvýšiť sadzbu DPH z 19 % na 20 %. Toto zvýšenie bolo plánované len za dočasnú úpravu:
"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom." (§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011, Predpis č. 222/2004 Z. z. Zákon o dani z pridanej hodnoty )
Napriek tomu, že sa podarilo znížiť deficit pod 3 %, Ministerstvo financií nevyhlásilo ukončenie platnosti 20 %-nej sadzby dane z pridanej hodnoty. Urobilo to tak aj na doporučenie Medzinárodného menového fondu, ktorý spätné znižovanie nepodporoval.
Tretia Ficova vláda predstavila ďalší zo sociálnych balíčkov, ktorý obsahoval i zníženie dane vybraných potravín z 20% na 10%. DPH sa znížila v prípade chladeného a čerstvého bravčového, hovädzieho, hydinového mäsa, mäsa z oviec, kôz a sladkovodných rýb. Nižšia sadzba sa dotkla aj mlieka, masla a chleba.Štátny tajomník ministerstva poľnohospodárstva Gabriel Csicscai tvrdí, že merať dosah zníženej DPH nie je podľa neho možné. Pravdou však ostáva, že na Slovensku sú ceny potravín najvyššie spomedzi štátov V4.