Výrok sa dotýka vývoja obchodnej bilancie medzi krajinami EÚ a Ruskom. V roku 2014 uvalila EÚ v dôsledku krízy na Ukrajine obchodné sankcie na Rusko. Následne klesla obchodná bilancia medzi Ruskom a EÚ o 100 miliónov eur. V súčasnosti sa situácia normalizuje a niektoré krajiny EÚ obnovili spoluprácu s Ruskom. Avšak podľa štatistík Eurostatu za rok 2016 boli hlavnými obchodnými partnermi EÚ USA, Čína, Švajčiarsko a Turecko. Rusko sa umiestnilo až na piatom mieste. V prípade jednotlivých členských krajín vyváža napr. Nemecko najviac do USA, Francúzska a Veľkej Británie. Naopak najviac dováža z Holandska, Číny a Francúzska. Nakoľko krajiny EÚ obchodujú s Ruskom, hodnotíme výrok ako pravdivý. 

Podľa prieskumu obchodovala EÚ ako celok v roku 2016 najviac s USA (dovoz 14,5 %, vývoz 20,75 %), Čínou (dovoz 20,18 %, vývoz 9,75 %), Švajčiarskom (dovoz 7,12 %, vývoz 8,16 %), Tureckom (dovoz 3,91 %, vývoz 4,47 %) a Ruskom (dovoz 6,96 %. vývoz 4,15 %). Od roku 2013 klesol podiel Ruska na obchode s EÚ o takmer polovicu. 

Ak sa pozrieme na tabuľku top krajín do ktorých krajiny EÚ vyvážali svoj tovar v roku 2016, tak vidíme, že jedine pre Litvu je Rusko hlavným vývozným partnerom do ktorého vyváža 13 % tovaru. Na druhom mieste je Lotyšsko, s 11 % vývozom tovaru do Ruska. Len pre porovnanie, Nemecko vyváža najviac do USA, Francúzska a Veľkej Británie; Francúzsko vyváža najviac do Nemecka, Španielska a USA; Veľká Británia do USA, Nemecka a Francúzska. 

Keď sa pozrieme na štatistiky dovozu za rok 2016, tak opäť v prípade Litvy dominuje obchodovanie s Ruskom (14 % dovozu). Okrem Litvy sa Rusko umiestnilo ako jeden z troch hlavných dovozných partnerov aj v prípade Bulharska (9 % dovozu) a Fínska (11 % dovozu).  

V prípade Slovenska dovážame najviac z Nemecka (20,23 %), Českej republiky (16,86 %), Rakúska (9,82 %), Poľska (6,45 %) a Maďarska (6,16 %). Najviac na druhej strane najviac vyvážame do Nemecka (21,83 %), Českej republiky (11,98 %), Poľska (7,70 %), Francúzska (6,13 %) a Spojeného kráľovstva (5,99 %). 

Obchodné vzťahy medzi EÚ a Ruskom boli poznačené sankciami, ktoré EÚ vydala v júli 2014 v dôsledku Ruskej okupácie Ukrajiny. Francesco Giumelli pre stránku euobserver.com uvádza, že po vyhlásení sankcií skutočne klesol dovoz aj vývoz medzi krajinami EÚ a Ruskom.  Avšak počas prvých siedmich mesiacov v roku 2017 sa pokles zastavil. V roku 2014 predstavoval obchod medzi EÚ a Ruskom 285 miliónov €. V roku 2016 klesol na hodnotu 181 miliónov €. Tento pokles zasiahol najviac Rakúsko, Írsko a Litvu kde vývoz klesol o 51 %, 50 % a 40 % postupne.  Priemernej európskej krajine klesol import do Ruska o 34 % a export z Ruska o 29 %. V prvých šiestich mesiacoch roku 2017 stúpol obchod medzi EÚ a Ruskom o 27 miliónov € v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2016. Najväčší podiel malo Nemecko, 6 miliónov € a Holandsko 4 milióny €. Jedine Malta zaznamenala nižšiu obchodnú bilanciu s Ruskom, o 400 000 € menej.  Počas prvých šiestich mesiacov 2017 Bulharsko takmer zdvojnásobilo svoju obchodnú bilanciu s Ruskom, Írsko zaznamenalo 46 % zvýšenie a Lotyšsko 37 % zvýšenie. Podľa Giumelliho vývoj obchodnej bilancie počas prvých šiestich mesiacov 2017 naznačuje normalizáciu obchodných vzťahov medzi EÚ a Ruskom. 

V roku 2014 vyhlásila EÚ voči Rusku reštriktívne opatrenia ako reakciu na nelegálnu anexiu Krymu a úmyselnú destabilizáciu suverinity susediaceho štátu. Sankcie zo začiatku 2014 sa vzťahovali na vybraných ruských a krymských predstaviteľov, ktorým tak sa stalo zakázaným cestovať na územie EÚ a taktiež sa rozhodlo o zmrazovaní ich aktív. V júni 2014 Rada EÚ rozhodla o zákaze dovozu tovaru s pôvodom z Krymu alebo Sevastopola a v júli bol prijatý balík cielených hospodárskych sankcií týkajúci sa obchodu s Ruskom v určitých hospodárskych odvetviach. Hospodárske sankcie sa postupne predlžovali a v septembri 2017 bolo rozhodnoté, že sankcie v súvislosti s konaním proti územnej celistvosti Ukrajiny budú predĺžené do 15. marca 2018 a vzťahujú sa na 150 osôb a 38 subjektov.