V roku 2014 sa na ÚS SR uvoľnili tri z trinástich miest sudcov a v NR SR tak prebehla voľba kandidátov na uvoľnené miesta sudcov. Parlament na uvoľnené miesta zvolil dvojnásobný počet kandidátov, t.j. šesť, z ktorých si prezident mal vybrať troch. Prezident Andrej Kiska sa však z uvedených kandidátov rozhodol za sudkyňu ÚS SR vymenovať len Janu Baricovú. Ako dôvod, prečo nevymenoval ďalších dvoch sudcov zo zvyšných piatich kandidátov (boli nimi Eva Fulcová, Juraj Sopoliga, Miroslav Ďuriš, Ján Bernát a Imrich Volkai), uviedol, že podľa neho nie sú dostatočne pripravení a skúsení na funkciu. V marci 2015 však senát ÚS SR rozhodol, že Kiska porušil práva prvých troch kandidátov a uložil mu povinnosť, aby vo veci znovu rozhodol. Vo veci zvyšných dvoch kandidátov mal rozhodnúť II.senát ÚS SR, koncom júna 2015 však obaja vzali svoju sťažnosť späť, pričom toto svoje rozhodnutie nezdôvodnili. V októbri 2015 súd odmietol prezidentovu prosbu o výklad ústavy, v rozhodnutí (.pdf) mu však zároveň uložil povinnosť vybrať si zo zvolených kandidátov.

Vo februári 2016 sa uvoľnilo ďalšie miesto sudcu ÚS SR. Na miesto Ľubomíra Dobríka NR SR v decembri 2015 zvolila dvoch kandidátov, z ktorých si mal prezident republiky vybrať. Išlo o bývalého poslanca NR SR za SMER-SD Mojmíra Mamojku a súčasnú poslankyňu za SMER-SD (k 11. decembru 2017, pozn. Demagog.sk) Janu Laššákovú. Kiska si však odmietol vybrať aj z týchto kandidátov a o stanovisko požiadal Benátsku komisiu (oficiálny názov Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva), ktorá je poradným orgánom Rady Európy v ústavnoprávnych otázkach. Tá síce priamo na otázky prezidenta neodpovedala, odkázala ho však na väčšinové stanovisko pléna ÚS SR. Nemožno teda explicitne povedať, že prezidentovi určila, že "musí vymenovať" kandidátov na sudcov ÚS SR tak, ako to vo svojom výroku deklaruje Kaliňák. Komisia však v tomto vyhlásení podľa slov prezidentovho hovorcu Romana Krpelana vydala odporúčanie, "aby Národná rada SR novelou ústavy sprísnila podmienky a proces výberu kandidátov na sudcov ÚS, pričom k tomu sa zaviazala aj vláda SR vo svojom programovom vyhlásení."  

Podľa Denníka N bol kľúčový spor v tvrdení prezidenta, že ak má ako "prezident právo posudzovať kvalitu kandidáta pri výbere generálneho prokurátora, tak to má platiť aj pri ústavných sudcoch." Začiatkom decembra 2017 ÚS SR napokon vydal nález č. 575/2016 (.pdf), ktorým potvrdil porušenie práv kandidátov na sudcov ÚS SR a zaviazal tak prezidenta vybrať si z nich potrebný počet kandidátov. Toto rozhodnutie potvrdili aj predstavitelia Benátskej komisie. (.pdf)