DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Robert Kaliňák

SMER-SD

V prípade, keď to urobil pán Gašparovič, že to nebolo jasne, SaS-ka podala žalobu na prezidenta. Teraz mlčí a obhajuje to isté.

Kalinák a Rajtár v O5M12 - 11.12.2017
Neoveriteľné

Výrok sa týka kauzy okolo nevymenovania zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Po tom, ako prezident Ivan Gašparovič oznámil v decembri 2012, že Čentéša do funkcie nevymenuje, iniciovala SaS v januári 2013 obžalobu prezidenta za úmyselné porušenie ústavy. Návrh podporili aj ďalšie opozičné strany (SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd a časť OĽaNO). V tajnom hlasovaní bol návrh obžaloby zamietnutý. Kaliňák situáciu prirovnáva ku Kiskovmu rozhodnutiu nevymenovať ústavných sudcov. Je pravdou, že Kiska postupoval podobne ako Gašparovič a žiadna strana naňho nepodala žalobu. To, či sa jedná o taký istý prípad, je však nejednoznačné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Jozef Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora 17. júna 2011. Krátko po voľbe Gašparovič oznámil, že generálneho prokurátora zatiaľ nevymenuje, pretože považuje voľbu za spolitizovanú. Navrhol, že najvhodnejšie by bolo, ak by parlament navrhol nového kandidáta. Rovnako tvrdil, že počká na vyjadrenie Ústavného súdu SR.

24. októbra 201 Ústavný súd SR rozhodol, že prezident je povinný zaoberať sa vymenovaním Čentéša. „Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom NR SR na vymenovanie generálneho prokurátora a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade, že tohto kandidáta nevymenuje (...) Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom nesmú byť svojvoľné."

V uznesení stanovuje Ústavný súd aj dôvody na nevymenovanie. „Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na nevymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta…"

Gašparovič oznámil 28. decembra 2012 predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi, že Čentéša definitívne nevymenuje. Čentéš podal na Ústavný súd sťažnosť na prezidentovo rozhodnutie s odôvodnením, že bolo porušené jeho právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok.

Strana SaS podala 17. januára 2013 návrh na obžalobu prezidenta SR za úmyselné porušenie Ústavy SR. V tajnom hlasovaní obžaloba neprešla. Z 90 potrebných hlasov ju podporilo len 45 poslancov.

4. decembra 2014 Ústavný súd SR rozhodol, že Gašparovič (vtedy už bývalý prezident) nevymenovaním Čentéša porušil jeho právo na prístup k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok, ako aj práva na vstup verejnej služby štátu. Čentéšovi bolo priznané odškodné vo výške 60 000 eur a náhrada za súdne trovy.

Prezident Andrej Kiska prvýkrát odmietol vymenovať ústavných sudcov v júli 2014, kedy nevymenoval piatich zo šiestich kandidátov na ústavných sudcov, ktorých navrhli poslanci SMERu. Hrozilo tak, že dva z troch miest na Ústavnom súde po skončení funkčného obdobia vtedajších sudcov ostanú neobsadené. Kiska obhajoval svoje rozhodnutie tým, že vybraní kandidáti sa vo svojej doterajšej praxi nevenovali ústavnému právu a ochrane ľudských práv a existujú závažné pochybnosti, či sú schopní zastávať funkciu ústavného sudcu.

Všetci piati neúspešní kandidáti podali sťažnosť na Ústavný súd. V prípade  sťažností troch kandidátov (Fulcová, Ďuriš, Sopoliga) Ústavný súd 13. mája 2015 rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Súd Kiskovi prikázal, aby opätovne konal a rozhodol o vymenovaní. Po vyhlásení rozsudku zvyšní dvaja kandidáti (Volkai, Bernát) sťažnosť stiahli.

Kiska poukázal na to, že ústny a písomný rozsudok súdu sa nezhodujú, a preto požiadal, aby plénum Ústavného súdu tieto pochybnosti vysvetlilo. Rovnako žiadal, aby súd vysvetlil, prečo v prípade Čentéš uznal prezidentovi právo generálneho prokurátora nevymenovať. Ústavný súd prezidentovu žiadosť odmietol. Podľa súdu sa v prípade nevymenovania generálneho prokurátora a ústavných sudcov jedná o dva rozdielne prípady.

8. decembra 2016 sa Kiska obrátil na Benátsku komisiu, ktorú požiadal o právny názor v súvislosti s vymenovaním ústavných sudcov. Tá nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí SR a odporučila, aby bol rešpektovaný rozsudok Ústavného súdu.

6. decembra 2017 Ústavný súd rozhodol, že Kiska nevymenovaním chýbajúcich sudcov z kandidátov zvolených NR SR opakovane porušil ich ústavné práva. Zároveň prezidentovi prikázal, aby z navrhnutých kandidátov vymenoval troch nových ústavných sudcov.





Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2017
success
error