Prípad prevodu akcií firmy B.A. Haus, ktoré odkúpil minister vnútra od Ladislava Bašternáka, dozoroval v roku 2016 na špeciálnej prokuratúre prokurátor Vasiľ Špirko. V lete 2016 mu však Generálna prokuratúra SR (GP SR) odobrala spisy, týkajúce sa aj uvedeného prevodu na účel vykonania previerok. Špirkovi tak bolo znemožnené pokračovať vo vyšetrovaní prípadu. V marci 2017 Denník N zverejnil informáciu, že prípad bol prokurátorovi Špirkovi napokon definitívne odobratý a pridelený prokurátorke Blanke Godžovej, ktorá vyšetrovanie zastavila ako nedôvodné. (.pdf) V auguste 2017 sa námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky vyjadril pre Denník N, že tento prípad GP SR v budúcnosti už vyšetrovať nebude, nakoľko sa podľa neho nepreukázala spojitosť medzi prevodom akcií firmy B.A. Haus na Roberta Kaliňáka a bývalého ministra dopravy a financií Jána Počiatka a konaním týchto dvoch ľudí v prospech Ladislava Bašternáka. 

Poslanec NR SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Jozef Rajtár podal v tomto a podobných prípadoch niekoľko trestných oznámení. V tzv. kauze Bašternák podal napríklad trestné oznámenie v máji 2016 na samotného Ladislava Bašternáka. Rajtár je v tejto kauze nepriamym aktérom, nakoľko jeho poslanecký asistent Filip Rybanič ako zamestnanec Tatra banky zistil údajné podozrivé finančné prevody medzi účtom Roberta Kaliňáka a Ladislava Bašternáka. Vzápätí bol obvinený z trestného činu porušenia bankového tajomstva. Podľa článku denníka Pravda v marci 2017 "polícia odmietla trestné oznámenie, ktoré podali opoziční poslanci kvôli predaju časti akcii firmy B.A. Haus Kaliňákovi." Nie je však zrejmé, či mal Robert Kaliňák na mysli práve toto trestné oznámenie.