V auguste 2010 zanikla koncesná zmluva k výstavbe úseku z 1. balíka (Dubná Skala – Ivachnová, Jánovce – Jablonov, Fričovce – Svinia). Koncesnej zmluve vypršala platnosť, výstavba po celý čas nebola zahájená. 

Výstavba úseku Hričovské Podhradie - Dubná bola podobne v roku 2010 postupne odkladaná, v decembri 2010 potom takisto zanikla koncesná zmluva kvôli nesplneniu odkladacích podmienok (ktoré mal splniť koncesionár, teda zhotoviteľ). 

V prípade tohto úseku tiež došlo k zmene spôsobu financovania:

"Vláda SR na základe výsledkov rokovania koaličnej rady rozhodla o uprednostnení financovania výstavby úsekov 3. balíka PPP projektov prostredníctvom eurofondov vo väzbe na čiastočné spolufinancovanie zo zdrojov štátneho rozpočtu."

Rozhodovaniu o zmene spôsobu financovania však predchádzali práve nedodržania podmienok zo strany koncesionára.

Podobne popisuje priebeh zastavenia príprav na výstavbu úsekov a rozhodnutie o zmene spôsobe financovania nielen web ministerstva hospodárstva, ale aj predkladacia správa na rokovanie vlády.

V treťom balíku PPP projektov bol aj tunel Višnové, ktorého výstavbu pôvodne v roku 2010 odložili na nasledujúci rok. Z informácií ministerstva dopravy vyplýva, tunel Višnové doposiaľ nie je dokončený a úseky Hričovské Podhradie-Lietavská Lúčka a Lietavská Lúčka-Višnové-Dubná sú v súčasnosti (november 2017) takisto stále vo výstavbe.

Výstavba spomínaných úsekov diaľnic nebola v roku 2010 ešte začatá, zastavili sa teda skôr prípravy na výstavbu a to z dôvodu neplnenia (opätovne odkladaných) termínov prípravných prác. Nasledovalo rozhodnutie o zmene spôsobu financovania, ktoré vzniesla vtedajšia vláda Ivety Radičovej. Jednou zo strán vtedajšej koalície bola aj strana SaS, na ktorej kandidátke bola vtedy aj víťazka volieb na predsedu Žilinského samosprávneho kraja 2017 Erika Jurinová (strana OĽaNO mala samostatnú kandidátku až od volieb 2012). 

Erika Jurinová sa v parlamente zaujímala o pokračovanie výstavby D1 (október 2017),
zaujíma sa aj o ďalšie dopravné problémy v regióne (otázky na ohľadom cesty R3 počas volebného obdobia 2012-2016).

Predstavitelia vtedajšej (2010) opozície, napríklad Ľubomír Vážny (SMER-SD) kritizovali rozhodnutie vtedajšej vlády o zmene financovania spomínaných projektov a toto rozhodnutie vlády označovali za rozhodujúce pre zastavenie výstavby dotknutých úsekov diaľnic. Denník SME opisoval v roku 2010 Vážneho kritiku nasledovne: "Podľa exministra dopravy neobstoja ani tvrdenia o predraženosti projektu PPP, pretože SR nevyužila priaznivý vývoj na finančných trhoch pri výhodnej cene peňazí. Súčasná vláda podľa Vážneho spôsobila zastavením výstavby úsekov zaradených do 1. a 3. balíka PPP ročné straty z oneskorenia prevádzky vo výške 288 mil. eur."

Vtedajší minister dopravy Ján Figeľ (KDH) vysvetloval situáciu (v čase zastavenia príprav 1. balíka projektov a rokovaní o 3. balíku s pôvodným koncesionárom) nasledovne: 

„Ukončenie prvého balíka PPP projektov neznamená zastavenie výstavby, ale ukončenie vzťahu, ktorý doteraz nebol naplnený tak, ako zmluva predpokladala,“

Výsledok kontroly NKÚ(.pdf, s. 8) naznačuje, že neplnenie časového plánu môže byť práveže spôsobené sčasti aj nesprávnym nastavením ešte počas vlády predchádzajúcej, čiže 1. vlády Roberta Fica:

"Plán odovzdávania nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest v rokoch 2007 až 2010 bol splnený na 48,9 %. Tento stav vznikol aj v dôsledku zložitosti a zdĺhavosti obstarávania PPP projektov, ktoré mali byť tiež jednou z foriem zabezpečenia financovania procesu výstavby (podrobnejšie v bode 3.3).
Z pôvodných troch balíkov PPP projektov sa koncesionárom podarilo zabezpečiť financovanie, a teda aj riadne plnenie zmluvy, len pri tzv. druhom balíku, v rámci ktorého sa realizovali úseky rýchlostnej cesty R1.

Nedostatkom tohto obdobia bolo, že sa nedocenila časová náročnosť jednotlivých
procesov verejného obstarávania. Predlžovaním procesov verejného obstarávania na výber
dodávateľov projektových prác, zhotoviteľov stavebných prác a stavebného dozoru došlo
k nenaplneniu harmonogramu programu."