V Žilinskom samosprávnom kraji tak ako v celej krajine došlo k výraznému ekonomickému rozvoju (rast HDP, klesajúca nezamestnanosť), avšak vplyv predsedov samosprávnych krajov na výkon ekonomiky nie je výrazný. Predsedovia samosprávnych krajov, naopak, sú zodpovední za efektívne hospodárenie kraja. Pri overovovaní Kaliňákovho výroku tak budeme sledovať hospodárenie a ekonomické zdravie kraja.

Hospodárenie VÚC a ich finančné zdravie hodnotí portál INEKO. Údaje zbiera už od roku 2006. V roku 2006 mal kraj dlhodobé záväzky vo výške 21,4 mil. eur. Hodnota dlhodobých záväzkov má klesajúci trend, v roku 2016 tieto záväzky činili len 216 313 eur. Kraj mal v roku 2006 prebytkové hospodárenie, no v nasledujúcom období 2008-2010 bolo hospodárenie deficitné.

Od roku 2009 začalo INEKO hodnotiť celkové finančné zdravie kraja na základe celkového dlhu, dlhovej služby, bilancie bežného účtu, záväzkov po lehote splatnosti k príjmom a záväzkov po lehote splatnosti dlhšie ako 60 dní. V roku 2009 vyslúžilo hospodárenie Žilinského samosprávneho kraja hodnotenie 4 (maximálne skóre je 6). V rokoch 2010 a 2011 bolo finančné zdravie hodnotené ako dostatočné (skóre 3,6 z 6). Dlh kraja v tomto období bol okolo 38 %. V roku 2012 došlo k výraznému poklesu dlhu kraja, a to skoro o desať percentuálnych bodov (na 29,4 %) a kraj bol opäť hodnotený ako v dobrom finančnom stave (skóre 4,2). Odvtedy sa kraj nachádza v dobrom finančnom stave (v roku 2016 dosiahol skóre 4,8 a dlh  predstavuje 28,5 %). Žilinský kraj sa tak delí o druhé miesto v rebríčku najlepšie hospodáriacich krajov s Trenčianskym krajom. Najlepšie dopadol Nitriansky kraj.