Starosta Vajnor Ján Mrva bol v roku 2007 iniciátorom Memoranda o spolupráci pri rozvoji dopravnej infraštruktúry v severovýchodnej časti Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Pod memorandum, ktoré zahŕňa aj tzv. pezinsko-grobsko-modranský obchvat sa podpísal vtedajší predseda BSK Vladimír Bajan a niekoľko zástupcov obcí danej oblasti. Dostupné údaje však ukázali, že pôvodne bolo na tento projekt v rámci Operačného programu (OP) Doprava vyčlenených 36 miliónov eur. Táto suma bude rozdelená medzi ďalšími projektmi a na práce súvisiace s vybudovaním obchvatu pôjde približne 10 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Memorandum o porozumení a vzájomnej spolupráci pri rozvoji dopravnej infraštruktúry severovýchodnej časti Hl. m. SR Bratislavy a priľahlého Bratislavského samosprávneho kraja vzniklo z iniciatívy Jána Mrvu v roku 2007. Okrem predsedu BSK Bajana sa k nemu svojim podpisom 4. septembra 2007 pripojili aj zástupcovia Bratislavy, Mestskej časti Bratislava – Rača, mesta Svätý Jur, a zástupcovia obcí Chorvátsky Grob a Slovenský Grob. Na základe ich presvedčenia, že rozvoj dopravnej infraštruktúry má "priamy vplyv na hospodársky rast celého Bratislavského regiónu" patria medzi ciele memoranda aj severovýchodný a severný obchvat Vajnor (na odvedenie dopravy z Pezinku a Senca na D1 alebo Seneckú cestu), Grobský obchvat, obchvat mesta Svätý Jur. Celkovo malo dôjsť k zlepšeniu bezpečnosti a plynulosti dopravy prostredníctvom zabezpečenia výjazdu na D1 a nultý okruh Bratislavy pre ľudí z územia medzi Pezinkom a Sencom (.pdf, s. 2-3).

Prvou etapou obchvatu Pezinka a Modry je obchvat Grobov, ktorý má začínať v Grinave, pokračovať na Slovenský Grob, cez križovatku Triblavina, a vyústiť na diaľnici D1. Plán trasy celého úseku však ešte stále nie je dokončený. Dokument Plnenie Akčného plánu Úradu Bratislavského samosprávneho kraja pre implementáciu Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja BSK na roky 2014-2020 z 20. februára 2015 obsahuje bod č. 25, ktorým je "Vybudovanie obchvatu Pezinok - Modra". Do dátumu prejednávania tohto dokumentu boli splnené len dva kľúčové kroky: analýza súladu územných plánov obcí s územným plánom kraja v prípade rezervácie územia pre vybudovanie obchvatu (jún 2014) a zostavenie multisektorového projektového tímu (2015). Projekt bol definovaný ako "veľký a významný projekt pre územie BSK, na ktorý sa budú čerpať aj prostriedky EÚ", a podľa pôvodného harmonogramu mal byť dokončený v júni 2023 (.pdf, s. 20-22). 

Do konca roku 2016 bol pre pokračovanie projektu obchvatu prekážkou chýbajúci územný plán Pezinka. Po jeho dokončení narazili starostovia obcí v dotknutej oblasti na problém s nedostatkom financií. Pôvodne vyčlenená suma 36 miliónov eur z OP Doprava bola začiatkom roku 2017 znížená na 10 miliónov eur. Táto suma sa použije na spomínanú prvú etapu výstavby. V máji 2017 sa zástupcovia BSK a členovia Združenia miest a obcí Malokarpatska dohodli na čiastočnom prefinancovaní stavby obchvatu nielen z eurofondov, ale aj z prostriedkov Integrovaného regionálneho operačného programu.