Núdzový plán EÚ na prerozdeľovanie utečencov zo septembra 2015 sa skutočne uplatňuje do 26. septembra 2017. Slovensko dosiaľ zabezpečilo relokáciu 16 osôb, čo je 1,77% z pôvodne stanoveného čísla. Vyjadrením "my sme nedokázali ani len 20% premiestniť z tých 120 tisíc ľudí" má premiér zrejme na mysli všetky členské štáty EÚ. Faktom však je, že ku 4. septembru 2017 bolo v rámci EÚ prerozdelených 27 700 osôb, čo je až 23%. Okrem toho sa s aktuálnou správou a štatistikami Európskej komisie úplne nezhodujú ani tvrdenia, že kvóty sú fiaskom a nefungujú, a krajiny najviac podporujúce systém kvót (obzvlášť zrejme Nemecko) si neplnia povinnosti. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci.

Pôvodný núdzový plán relokácie utečencov, prijatý v rámci Európskej migračnej agendy Európskej komisie v septembri 2015, počítal s prerozdelením 120 000 osôb (15 600 z Talianska, 50 400 z Grécka, a 54 000 z Maďarska, ktoré sa ale nakoniec tohto systému odmietlo účastniť) na základe špeciálneho kľúča. Na jeho implementáciu bolo z európskeho rozpočtu vyčlenených 780 miliónov eur. Toto rozhodnutie Rady EÚ 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka je účinné dva roky, jeho platnosť končí 26. septembra 2017. (.pdf, čl. 13, ods. 2)

Slovensko sa spolu s ostatnými štátmi Vyšehradskej štvorky voči systému kvót od jeho počiatku vymedzovali a tvrdo ho kritizovali. Svedčí o tom napríklad žaloba podaná Slovenskom a Maďarskom na Európsku komisiu, ktorou konkrétne Slovensko protestovalo proti nejednomyseľnému prijatiu rozhodnutia o premiestnení 120 000 utečencov. V príspevku na Demagog.sk "Bojovníci proti kvótam — kto z V4 vzdoruje najviac?" je postoj Slovenska voči kvótam spracovaný podrobnejšie, a zároveň porovnaný s krajinami V4.

Podľa posledných údajov Európskej komisie (EK) zo 6. septembra 2017, Slovensko zatiaľ premiestnilo 16 z celkového formálne prisľúbeného počtu 60 utečencov, čo činí 26,7%. Pôvodne EK zo strany Slovenska predpokladala relokáciu až 902 osôb; pri takomto čísle predstavuje 16 žiadateľov len 1,77%. Pre porovnanie, Česká republika premiestnila 12 z 50 prisľúbených (24%), resp. z pôvodne stanovených 2 691 (0,45%) osôb, Poľsko a Maďarsko sa na núdzovom programe relokácie dosiaľ nijak nepodieľajú. V prípade Nemecka sa jedná o 7 852 z 12 250 (64,1%) a v prípade Francúzska o 4 278 z 6 540 (65,4%) osôb.

Pätnásta správa EK o relokácii a presídľovaní zo 6. septembra 2017 hodnotí súčasný dvojročný princíp solidarity ako funkčný a vyzýva k "udržaniu a ďalšiemu urýchleniu dobrého pokroku v zvládaní nepravidelných migračných tokov, obrane vonkajších hraníc EÚ, a v podpore frontových členských štátov pod tlakom." 

"Tempo relokácie naďalej vykazuje pozitívny trend, v priemere 2 300 premiestnení mesačne od februára 2017, a tým potvrdzuje výrazné zrýchlenie relokácie v roku 2017, kedy členské štáty premiestňujú tri a pol krát viac ako v tom istom období v roku 2016" (.pdf, s. 2). Ku 4. septembru 2017 bolo premiestnených celkom 27 700 osôb, čo je 23% z pôvodného záväzku.

Ako je možné vidieť v tabuľke, niektoré krajiny už svoj záväzok splnili (Malta, Nórsko, Lichtenštajnsko), a niektoré sa tomu blížia (Fínsko, Litva, Luxembursko). V rámci úspešnejšieho prerozdeľovania osôb z Grécka (v porovnaní s Talianskom) prijali Malta s Írskom dokonca viac osôb, ako im bolo na základe kvót pridelené (.pdf, s. 2). Európska komisia zároveň vyzýva krajiny "s najväčším číslom čakajúcich prípadov (Nemecko, Francúzsko, Írsko a Švajčiarsko)" k "premiestneniu všetkých spôsobilých čo najskôr" a "urgentnému urýchleniu transferov" (.pdf, s. 4). Okrem toho pripomína, že jedinými krajinami, ktoré doposiaľ nepremiestnili ani jedného žiadateľa, sú Maďarsko a Poľsko, a Česká republika je pasívnou už od augusta 2016. EK tieto krajiny vyzýva k okamžitému konaniu (.pdf, s. 3). Slovensko podľa hodnotenia Komisie postupuje dostatočne uspokojivo, avšak malo by sa vyhnúť príliš reštriktívnym požiadavkám na žiadateľov z Talianska, ktoré juhoeurópska krajina nie je schopná splniť (.pdf, s. 6).

Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo 6. septembra 2017, ktorým zamietol žalobu podanú Slovenskom a Maďarskom kvôli prerozdeľovaniu utečencov na základe kvót, Európska komisia privítala. V rámci neho je možné nájsť aj odpoveď na prípadnú kritiku nízkej efektivity núdzového programu relokácie:

"Navyše je zrejmé, že malý počet premiestnení, ktoré sa doteraz na základe napadnutého rozhodnutia vykonali, možno vysvetliť viacerými faktormi, ktoré Rada v čase prijatia rozhodnutia nemohla predvídať, a to najmä nedostatkom spolupráce niektorých členských štátov."  (odstavec č. 223)

Je teda zavádzajúce pri percentách vychádzať z čísla 120 tisíc, keďže reálne bolo a aj je menej utečencov spôsobilých k prerozdeleniu. V súčasnosti je vhodných k prerozdeleniu len 28 tisíc utečencov.