V septembri 2015 Rada ministrov vnútra Európskej Únie schválila kvóty na prerozdelenie 120 000 utečencov. Následne Slovensko a Maďarsko podali žalobu na Súdny dvor EÚ proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdelenie utečencov na základe kvót. Žaloba obsahovala šesť žalobných dôvodov, vrátane námietok voči väčšinovému schváleniu rozhodnutia a nelegislatívnemu charakteru rozhodnutia. Súdny dvor žalobu zamietol. Legislatívny postup bol podľa neho v poriadku. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.

Rada ministrov vnútra EÚ prijala väčšinovým hlasovaním pozmenenú podobu návrhu Európskej komisie. Voči tomuto rozhodnutiu Rady ministrov podala Slovenská republika a Maďarsko žalobu, v ktorej uviedla šesť dôvodov, prečo by malo byť rozhodnutie neplatné. Slovenská vláda tvrdila, že rozhodnutie Rady (ministrov) je v rozpore s rozhodnutím Európskej rady, teda prezidentov a premiérov EÚ, ktorí predtým odsúhlasili nepovinné kvóty. Ďalej Slovensko namietalo, že obsah rozhodnutia má legislatívny charakter a teda na jeho prijatie je potrebná účasť národných parlamentov. Podľa vlády nebola rešpektovaná ani požiadavka verejnej diskusie a hlasovania v Rade. SR ďalej tvrdilo, že malo ísť o jednomyseľné rozhodovanie a nie väčšinové, keďže sa hlasovalo o návrhu Európskej komisie, pričom v ňom prišlo k zmenám. Taktiež podľa SR rozhodnutie nemalo byť postavené na článku 78 (3) o opatreniach v núdzovej situácii, keďže podmienky na jeho aktiváciu neboli splnené a celkovo je rozhodnutie nepotrebné na dosiahnutie želaného cieľa.

Žaloba bola zamietnutá Súdnym dvorom EÚ. Generálny advokát Yves Bot uviedol, že článok 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ oprávňuje na prijatie opatrení, ktoré v reakcii na jasne vymedzenú núdzovú situáciu dočasným spôsobom a v presne vymedzených bodoch zavádzajú výnimky z legislatívnych aktov v oblasti azylu. Toto ustanovenie oprávňuje Radu EÚ prijať všetky dočasné opatrenia, ktoré pokladá za potrebné ako odpoveď na migračnú krízu s tým, že tieto presné a dočasné výnimky nemožno prirovnať k trvalej zmene základných pravidiel v legislatívnych aktoch Únie vo veciach azylu. To znamená, že prijatím napadnutého rozhodnutia nebol obídený legislatívny postup EÚ.