V posledných mesiacoch sa v médiách v súvislosti s ďalším smerovaním Európskej únie spomína vytvorenia tzv. jadra EÚ, do ktorého majú patriť len ekonomicky najvyspelejšie členské krajiny Únie. Otázka, či Slovensko chce patriť do tzv. jadra EÚ, a čo vlastne tento termín pre SR znamená, sa vo vnútropolitickom diskurze objavuje pomerne často. Fico sa v tejto súvislosti opakovane vyjadril v prospech integrácie Slovenska do tzv. jadra EÚ.

Premiér sa takto vyjadril napríklad počas špeciálnej relácie Českej televízie, venovanej 25. výročiu podpísania zmluvy o rozdelení Česko-Slovenska v brnenskej vile Tugendhat. Na rozdiel od českého premiéra Bohuslava Sobotku, ktorý bol takisto hosťom uvedenej relácie, odmietol odpovedať na otázku, či bolo rozdelenie ČSFR správna vec, a k členstvu Slovenska v jadre EÚ povedal: "Som za to, aby Slovensko nezmeškalo tento vlak. Ak sa budeme viac integrovať v oblasti sociálnych systémov, daňovej oblasti a tak ďalej, môžeme za rok prijať opatrenia a kroky, ktoré nás o desať rokov môžu priblížiť k priemernej životnej úrovni Európskej únie." Hoci Fico podľa uvedených vyjadrení prikladá integrácii SR do jadra EÚ veľkú dôležitosť, nemyslí si, že je potrebné organizovať referendum o tejto otázke, i keď to nevylučuje. 

O jadre EÚ však na nedávnom stretnutí s Ficom a premiérmi Česka a Rakúska hovoril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten vyjadril záujem do konca roka 2017 vypracovať "spoločný plán, cestovnú mapu, ktorá má byť inkluzívna. Chcem, aby sa na tomto pláne mohli podieľať všetci. Nikto ale nemá vopred nadefinované, kto bude v jadre." Fico sa na tomto stretnutí opätovne prihlásil k snahe SR patriť do tohto jadra, upozornil však, že to krajinu bude niečo stáť. Poznamenal, že sa "budeme ... musieť viac priblížiť v sociálnej či obrannej politike." 

V relácii televízie TA3 V politike, z ktorej pochádza aj hodnotený výrok, Fico uviedol svoju konkrétnejšiu predstavu o členstve v jadre EÚ. Očakáva harmonizáciu v daňovej oblasti, v otázke rozpočtových deficitov, či vo veci minimálnej mzdy, ktorá podľa neho môže byť nastavená ako percento z priemerných miezd (Fico hovorí o predpoklade 60 % z priemernej mzdy). Pre Slovensko by však podľa Fica bolo prínosné, ak by nám EÚ dala „prechodné obdobie niekoľko rokov.“

Okrem toho sa hovorí aj o budúcnosti EÚ v otázke miery spolupráce jej členských štátov. Kým najmä predstavitelia euroskeptických strán hovoria o dezintegrácii Únie a obmedzení právomocí jej orgánov, iní sa naďalej vyslovujú za užšiu integráciu aj v ďalších oblastiach politiky.

V rámci Európskej únie ako celku sa o existencii tzv. jadra hovorí najmä v súvislosti s rôznymi návrhmi na budúce smerovanie Únie. V marci 2017 bolo predsedom Európskej komisie Jean-Claude Junckerom predstavených päť scenárov potenciálnej budúcnosti EÚ. Sú nimi: pokračovanie v súčasnom smerovaní, "výlučne jednotný trh," "tí ktorí chcú, robia viac" (t.j. možnosť pre jednotlivé štáty samostatne určiť mieru integrácie), "menej, ale efektívnejšie" (členské štáty budú v niektorých oblastiach pokračovať v integrácii a v iných, ktoré pre ne majú menšiu pridanú hodnotu, budú menej aktívne) a "oveľa viac spoločne" (tzn. hlbšia integrácia vo viacerých oblastiach politiky). Konkrétnejšie sa v otázke budúcnosti Únie vyjadrujú niektorí predstavitelia členských štátov EÚ. Príkladom je francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa pri rôznych príležitostiach podľa zahraničných médií vyslovil za existenciu spoločného rozpočtu, parlamentu, ale aj ministra financií pre všetky členské štáty eurozóny. Zmienku o tomto jeho presvedčení možno nájsť napr. v článku britského denníka The Guardian, publikovaného ešte pred zvolením Macrona do funkcie prezidenta Francúzska. Rovnakú informáciu nájdeme aj v článku denníka The Telegraph o jeho inaugurácii do spomínanej funkcie a v článku denníka The Independent o jeho stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. V prospech vytvorenia spoločného rezortu financií pre celú eurozónu sa Macron vyjadril aj na zahraničnej ceste v Grécku na začiatku septembra 2017.