Robert Fico vo svojom výroku tvrdí, že Slovensko vstupom do Európskej únie prehralo súboj o spoločnú poľnohospodársku politiku. Jedným z priamych dôsledkov reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003 bol pokles v oblasti rastlinnej ale aj živočíšnej výroby Slovenska, s čím bol priamo spojený aj pokles slovenskej potravinovej sebestačnosti. Tento pokles výroby bol o. i. spôsobený aj zavedením spoločného trhu v rámci Európskej únie a následným dovozom lacnejších produktov, ktorým slovenskí dodávatelia nedokázali konkurovať a taktiež aj zavedením produkčných kvót. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.

Slovenská republika vstupom do Európskej únie, 1. mája 2004, prijala zároveň aj Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP). SPP sa zaraďuje do supranacionálnych politických oblastí EÚ. Ing. Michal Doliak definoval Spoločnú poľnohospodársku politiku nasledovne: „Jednotná poľnohospodárska politika predstavuje súbor ekonomických, finančných, legislatívnych a inštitucionálnych nástrojov na zabezpečenie jednotného trhu poľnohospodárskych výrobkov. Cieľom je zabezpečenie efektivity, stability a finančnej solidarity v poľnohospodárskom sektore.“ (.pdf, s. 2)

Pre Slovensko , ako pre novú členskú krajinu boli dôležité v rámci SPP dve otázky a to otázka priamych platieb pre poľnohospodárov a otázka produkčných kvót. V otázke priamych platieb navrhla Európska komisia riešenie, aby novo pristupujúce členské štáty dostali po vstupe 25 % z výšky priamych platieb, ktoré dostávali vtedajší členovia únie. V nasledujúcich rokoch však Slovensko dostalo prísľub na pomernú výšku priamych platieb v porovnaní so starými členskými krajinami. Otázka produkčných kvót po vstupe Slovenska do EÚ, predstavovala taktiež veľký problém, pretože požiadavky SR a Európskej komisie sa v mnohom odlišovali. Kvóty navrhované EK nestačili na potravinovú sebestačnosť SR. Ďalšie nezhody medzi SR a EK nastali v oblasti produkcie mlieka a izoglukózy. (.pdf, s. 5,6)

Vzhľadom na blížiace sa rozšírenie EÚ sa v júni 2003, uskutočnila nová reforma SPP, ktorá bola založená na oddelenej pomoci. Reforma mala štyri základné ciele a to: užšie prepojiť európske poľnohospodárstvo so svetovými trhmi, pripraviť rozšírenie EÚ, nájsť vhodnejšie odpovede na nové požiadavky spoločnosti týkajúce sa ochrany životného prostredia a kvality výrobkov a dosiahnuť väčší súlad SPP s požiadavkami tretích krajín.

Reforma SPP z roku 2003 ovplyvnila aj slovenské poľnohospodárstvo. SR v rokoch 2004-2006 uplatňovala jednotnú platbu na plochu. Príjemca tejto podpory nemusel na tejto ploche vyrábať a nebol tiež povinný vyňať 10 % základnej výmery plodín na ornej pôde z produkcie (tzv. princíp set a side). Taktiež prišlo k zníženiu hrubej rastlinnej produkcie v dôsledku povinného vybratia pôdy z produkcie. Po reforme prišlo k zníženiu cien masla a sušeného mlieka, čo viedlo k poklesu cien mlieka platených výrobcom a to vyvolalo nižšiu hrubú produkciu živočíšnej výroby v rokoch 2004-2006 o približne 2 %. Nižšia cena mlieka však po reforme pozitívne ovplyvnila adaptáciu mliekarenského priemyslu, znížila náklady na prvotnú surovinu a tým zvýšila možnosť exportu na trhy EÚ.

V dokumente Plán rozvoja vidieka 2004-2006, kapitole SEKTOROVÝ OPERAČNÝ PROGRAM POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA sa za hlavnú prioritu považuje podpora produktívneho poľnohospodárstva, ktorá sa zaoberá vyššou konkurencieschopnosťou poľnohospodárstva, zvýšením produktivity práce a zvýšením pridanej hodnoty poľnohospodárskych produktov. V rámci tohto operačného programu sa ako opatrenie majú vykonať investície do poľnohospodárskych podnikov a zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskych produktov.