DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Juraj Blanár

SMER-SD

Samosprávne kraje tu vznikli na základe dohody s EÚ ako podmienka pre vstup. Bolo potrebné vytvoriť na úrovni regiónov samo­správu, aká je vo všetkých krajinách EÚ. Naše kraje nepatria medzi najväčšie, ale ani najmenšie spomedzi regiónov, ktorých je v EÚ viac ako 300. Môžem povedať, že sme niekde v strede. Pán poslanec Beblavý bol súčasťou strany, ktorá to vtedy pre­sadzovala a dokonca prijala aj zá­kon o vzniku samosprávnych krajov.

Žilinský samosprávny kraj - 18.07.2017
Nepravda

Výrok pochádza z článku Žilinského Večerníka z apríla 2017. Každý štát uchádzajúci sa o členstvo v EÚ musí spĺňať takzvané Kodanské kritériá a zároveň kritériá vyplývajúce z Maastrichtskej zmluvy (čl. 49) (.pdf, s. 39). Ani v jednom z dokumentov sa vytvorenie samosprávnych krajov explicitne neuvádza ako podmienka na vstup do EÚ. Samosprávne kraje Slovenska sú v rámci klasifikácie "Nomenklatúr územných štatistických jednotiek" zaradené do tretej úrovne (NÚTS 3) regiónov. V EÚ je na tejto úrovni oveľa viac ako 300 regiónov, presne ich je 1342. Zároveň žiaden z ôsmych slovenských krajov sa svojou veľkosťou výrazne neodchyľuje od priemeru Európskej únie. Miroslav Beblavý vstúpil do slovenskej politiky v roku 2002. Na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny vtedy pôsobil ako štátny tajomník, no k prijatiu zákona č. 302/2001 Z. z. zo 4. júla 2001 o samospráve vyšších územných celkov došlo skôr a preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Ako uvádza článok 49 Maastrichtskej zmluvy (.pdf"o členstvo v Únii môže požiada každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty uvedené v článku 2 a zaviaže sa ich podporovať [...]". Jedná sa o hodnoty "úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi."

Kodanské kritériá, alebo aj Deklarácia Európskej rady v Kodani z júna 1993, opisujú všeobecné politické kritéria vo väčšej podrobnosti. Vo všeobecnosti má kandidátska krajina zachovávať stabilitu inštitúcií, zabezpečujúcich demokraciu a vládu zákona, rešpektovať ľudské práva a ochraňovať menšiny, zabezpečiť existenciu fungujúcej trhovej ekonomiky a byť schopná vyrovnať sa s konkurenčnými tlakmi a trhovými silami v rámci Únie.

NÚTS klasifikácia (Nomenklatúra územných štatistických jednotiek) je hierarchický systém zavedený Štatistickým úradom Európskej komisie v spolupráci s národnými inštitútmi pre štatistiku (v prípade Slovenska Štatistickým úradom SR). Bol vytvorený za účelom:
  • zberu, vývoja a harmonizácie štatistík regiónov EÚ 
  • analýzy socioekonomických údajov v regiónoch
  • správneho rámcovania regionálnych politík EÚ  
Súčasná NÚTS klasifikácia pracuje s troma kategóriami. Do kategórie NÚTS 1 je v súčasnosti zaradených 98 regiónov, NÚTS 2 má 276 regiónov a do NÚTS 3 patrí 1 342 regiónov. Osem samosprávnych krajov Slovenska (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský, Košický) je zaradených do kategórie NÚTS 3. Číslo 300, ktoré Juraj Blanár používa, je oveľa bližšie kategórii NÚTS 2. V tej sú však regióny Slovenska rozdelené na Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko.

Ak chceme porovnať veľkosť slovenských samosprávnych krajov s ostatnými regiónmi v rovnakej klasifikačnej kategórii, jeden z možných prístupov je výpočet počtu obyvateľov na km2 daného regiónu. Priemer obyvateľov členských krajín EÚ na km2 je 117,1. Najväčšiu hustotu obyvateľstva má Bratislavský kraj (306,5 obyvateľa na km2), ďalej Trnavský kraj (134,9), Trenčiansky kraj (131,2), Košický kraj (117,9), Nitriansky kraj (107,8), Žilinský (101,4) Prešovský (91,4) a Banskobystrický kraj (69,2). Zo všetkých regiónov NÚTS 3 má najväčšiu hustotu Paríž s 20 923,6 obyvateľa na km2 a najnižšiu Landsbyggd s 1,2 obyvateľa na km2.

<script type="text/javascript">if("undefined"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper["jHPZq"]={},window.datawrapper["jHPZq"].embedDeltas={"100":412,"200":334,"300":334,"400":308,"500":308,"600":308,"700":308,"800":308,"900":308,"1000":308},window.datawrapper["jHPZq"].iframe=document.getElementById("datawrapper-chart-jHPZq"),window.datawrapper["jHPZq"].iframe.style.height=window.datawrapper["jHPZq"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper["jHPZq"].iframe.offsetWidth/100),100))]+"px",window.addEventListener("message",function(a){if("undefined"!=typeof a.data["datawrapper-height"])for(var b in a.data["datawrapper-height"])if("jHPZq"==b)window.datawrapper["jHPZq"].iframe.style.height=a.data["datawrapper-height"][b]+"px"});</script>


Súčasný nezaradený poslanec NR SR Miroslav Beblavý pôsobil medzi rokmi 2002 - 2006 ako štátny tajomník na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. O hlasy voličov sa po prvýkrát uchádzal v roku 2010, kedy sa za stranu SDKÚ-DS dostal do Národnej rady SR. Zákon 302/2001 Z. z. o samospráve Vyšších územných celkov bol prijatý 4. júla 2001 a v tom čase ešte v politike nepôsobil. Miroslav Beblavý patrí medzi odporcov samosprávnych krajov a spolu s Katarínou Macháčkovou tento rok navrhovali zrušiť Vyššie územné celky.

Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017
success
error