Výrok pochádza z článku Žilinského Večerníka z apríla 2017. Každý štát uchádzajúci sa o členstvo v EÚ musí spĺňať takzvané Kodanské kritériá a zároveň kritériá vyplývajúce z Maastrichtskej zmluvy (čl. 49) (.pdf, s. 39). Ani v jednom z dokumentov sa vytvorenie samosprávnych krajov explicitne neuvádza ako podmienka na vstup do EÚ. Samosprávne kraje Slovenska sú v rámci klasifikácie "Nomenklatúr územných štatistických jednotiek" zaradené do tretej úrovne (NÚTS 3) regiónov. V EÚ je na tejto úrovni oveľa viac ako 300 regiónov, presne ich je 1342. Zároveň žiaden z ôsmych slovenských krajov sa svojou veľkosťou výrazne neodchyľuje od priemeru Európskej únie. Miroslav Beblavý vstúpil do slovenskej politiky v roku 2002. Na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny vtedy pôsobil ako štátny tajomník, no k prijatiu zákona č. 302/2001 Z. z. zo 4. júla 2001 o samospráve vyšších územných celkov došlo skôr a preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Ako uvádza článok 49 Maastrichtskej zmluvy (.pdf) "o členstvo v Únii môže požiada každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty uvedené v článku 2 a zaviaže sa ich podporovať [...]". Jedná sa o hodnoty "úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi."

Kodanské kritériá, alebo aj Deklarácia Európskej rady v Kodani z júna 1993, opisujú všeobecné politické kritéria vo väčšej podrobnosti. Vo všeobecnosti má kandidátska krajina zachovávať stabilitu inštitúcií, zabezpečujúcich demokraciu a vládu zákona, rešpektovať ľudské práva a ochraňovať menšiny, zabezpečiť existenciu fungujúcej trhovej ekonomiky a byť schopná vyrovnať sa s konkurenčnými tlakmi a trhovými silami v rámci Únie.