4. mája 2017 sa uskutočnila tlačová konferencia v Bratislave, na ktorej bolo rezortom hospodárstva predstavených 34 opatrení, ktorých cieľom je znížiť byrokratickú záťaž podnikateľov a zjednodušiť samotné podnikanie. Náklady podnikateľov by sa mali znížiť v objeme 44 miliónov eur.  Desať z týchto opatrení zahŕňa zmenu legislatívy. Cieľom prvého opatrenia je prehodnotenie zdravotného dohľadu prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov v prvej a druhej kategórii prác. Taktiež sa má zvýšiť superodpočet výdavkov na výskum a vývoj na úroveň 100%. "Dnes je na úrovni 25% a návrh prediskutovaný s našimi partnermi je, že by mal byť vo výške 100% týchto výdavkov", vyjadril sa štátny tajomník rezortu hospodárstva Rastislav Chovanec a doplnil, že toto opatrenie by mohlo ušetriť 7 miliónov eur.

Pracovná zdravotná služba predstavuje súbor odborných a poradenských služieb v oblasti ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Vykonáva sa prostredníctvom zdravotného dohľadu, ktorý tvorí dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Pracovná zdravotná služba je obsiahnutá v paragrafe 30 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. 

Ak zamestnávateľ nemá vlastných zamestnancov na vykonávanie PSZ, je povinný zmluvne zabezpečiť vykonávanie PZS dodávateľským spôsobom s fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré sú na to podľa zákona oprávnené.

Do konca roka 2014 sa PZS vzťahovala len na zamestnancov vykonávajúcich tretiu a štvrtú kategóriu prác (rizikové práce), od roku 2015 sa PZS vzťahovala na všetkých zamestnancov a zabezpečiť ju museli všetci zamestnávatelia a to i pre zamestnancov pracujúcich na dohodu.

Ambícia zmeniť PZS v prospech podnikateľov bola zakotvená už v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016-2020 (.pdf, str. 42), následne vláda schválila 5. októbra 2016 návrh riešenia zabezpečenia PZS zo strany zamestnávateľa vo väzbe na počet zamestnancov a stupeň zdravotného rizika.

Súčasná podoba novely predpokladá výrazné zúženie PZS zabezpečovanej zamestnávateľom voči zamestnancom prvej a druhej kategórie prác, s cieľom zosúladiť zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia s minimálnymi požiadavkami smernice EÚ č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (z dôvodu, že vnútroštátny poriadok je nad rámec požiadaviek kladených európskou právnou úpravou).

Podľa zmien, ktoré by mali byť platné od júla 2017 tiež budú všetci zamestnávatelia v rámci PZS oslobodení od povinnosti jeden krát ročne hodnotiť zdravotné riziko a kategorizáciu prác na pracovisku, táto povinnosť sa mení na jednorazovú. Taktiež sa po novom bude rušiť oprávnenie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika či služby na vykonávanie PZS, čo bolo zdôvodnené ich nedostatočnou odbornou zdatnosťou. Ak sa zamestnávateľ rozhodne zabezpečovať vykonávanie PZS svojimi vlastnými zamestnancami už nebude povinný to písomne oznámiť príslušnému orgánu. Novelou sa tiež vypúšťa aj príloha zákona 3b, ktorá dnes určuje miimálny rozsah výkonu PZS, novela zavádza výslovnú povinnosť zamestnávateľa umožniť vstup PZS na pracovisko. V poslednom rade sa ustanovuje výslovná povinnosť zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu, ak je to potrebné, v súlade so záverom lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Úpravou pracovnej zdravotnej služby sa zaoberali aj parlamentné strany vo svojich volebných programoch. Slovenská národná strana navrhla vo svojom programe (.pdf, str. 26) zrušenie PZS, kde ju označila ako nespravodlivé a demotivačné daňové opatrenie. Taktiež strana Most-Híd odporúčala zrušenie PZS minimálne pre malé firmy (časť Hospodárska politika - zamestnanosť, odsek 2C). Strana SaS sa vo svojom programe (.pdf, str. 12) zaviazala zrušiť pracovnú zdravotnú službu pre I. a II. kategóriu. Pred rokom, v máji 2016 predložili tiež opoziční poslanci z SaS návrh právnej úpravy, aby sa PZS dotýkala naďalej len zamestnancov III. a IV. kategórie práce. "Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie", vyjadrili sa opoziční poslanci. V hlasovaní však koaličné strany návrh nepodporili a hlasovali proti alebo sa hlasovania zdržali. O rok neskôr však vláda prichádza s návrhom s podobnými požiadavkami, čo však strana SaS neschvaľuje, nakoľko sa chystajú zrušiť to, čo predtým chcela zrušiť SaS.