DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Richard Sulík

SaS

...Európska centrálna banka (...) vykupujú obrovské množstvo štátnych dlhopisov, čo vlastne vôbec nesmú...

Fico, Sulík a Kažimír v TA3 - 02.05.2017
Neoveriteľné

Európska centrálna banka (ECB) v reakcii na finančnú krízu zmenila  komunikačnú stratégiu poskytovaním signalizácie budúceho nastavenia politiky úrokových sadzieb ECB na základe výhľadu cenovej stability a prijala množstvo neštandardných opatrení menovej politiky. Medzi ne patria nákupy aktív a štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu s cieľom zabezpečiť cenovú stabilitu a účinnosť transmisného mechanizmu menovej politiky. Zmluva o fungovaní Európskej únie, teda fakticky "euroústavy", však zakazuje ECB a národným centrálnym bankám priamy výkup dlhopisov a to z dôvodu, že by sa jednalo o financovanie verejného dlhu vytlačenými peniazmi (Článok 123 ods.1). Avšak kupovať dlhopisy nepriamo (napríklad od investora, ktorý ho kúpil priamo od štátu) nie je explicitne zakázané. O tom, či takéto konanie je skutočne v rozpore s euroústavou rozhoduje v roku 2018 Európsky súdny dvor. Keďže v čase vyslovenia výroku ani jeho opätovného prehodnocovania nebol známy verdikt tohto súdu, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. 


Legálnosť nákupu štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou na sekundárnom trhu potvrdil aj Súdny dvor EÚ. Analytik Nadácie F.A.Hayeka
"zakázaná je priama monetizácia dlhu, čo znamená, že centrálna banka nesmie vykupovať dlhopisy priamo od štátov. Na sekundárnom trhu – teda od finančných inštitúcií – ich ale vykupovať určite môže. a to aj robí. ide o štandardné operácie centrálnej banky na voľnom trhu, prostredníctvom ktorých sa vykonáva menová politika."

Menová politika ECB stanovovaním úrokových sadzieb, za ktoré môžu obchodné banky získavať peniaze od centrálnej banky, nepriamo ovplyvňuje úrokové sadzby hospodárstva eurozóny, a najmä sadzby za pôžičky poskytované obchodnými bankami a za sporiace vklady. Na vykonávanie svojej menovej politiky používa ECB rad menových nástrojov:

Operácie na voľnom trhu zohrávajú dôležitú úlohu v menovej politike Eurosystému pri usmerňovaní úrokových sadzieb, riadení likvidity na trhu a signalizovaní zámeru menovej politiky. Eurosystém má k dispozícii päť typov obchodov na uskutočňovanie operácií na voľnom trhu. Najdôležitejším typom sú reverzné obchody. Eurosystém môže využívať aj priame obchody, emisiu dlhových certifikátov ECB, devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov. Operácie na voľnom trhu iniciuje ECB, ktorá tiež rozhoduje o type obchodu, ktorý sa má použiť, ako aj o zásadách a podmienkach na jeho vykonanie. Môžu sa realizovať formou štandardných tendrov, rýchlych tendrov alebo bilaterálnych transakcií.

2. Automatické operácie
Automatické operácie slúžia na dodávanie a sťahovanie jednodňovej likvidity, signalizovanie zámerov menovej politiky a vytváranie pásma pre jednodňové úrokové sadzby peňažného trhu. Zmluvné strany využívajú automatické operácie na základe vlastnej iniciatívy. Automatické operácie sa realizujú decentralizovaným spôsobom prostredníctvom NCB.

Eurosystém vyžaduje, aby úverové inštitúcie so sídlom v eurozóne držali povinné minimálne rezervy na účtoch v národných centrálnych bankách. Systém povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému prispieva k stabilizácii úrokových sadzieb peňažného trhu a k ovplyvňovaniu štrukturálnej likvidity. Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv úverovej inštitúcie je odvodená od položiek jej bilancie. V záujme stabilizácie úrokových sadzieb systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému umožňuje spriemerovanie, to znamená, plnenie povinných minimálnych rezerv je dané priemernou hodnota denných zostatkov na účte povinných minimálnych rezerv počas periódy pre dodržanie. Povinné minimálne rezervy sú úročené priemernou sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému počas periódy pre dodržanie povinných minimálnych rezerv. Nadbytočné rezervy sa úročia buď sadzbou nula percent alebo sadzbou pre jednodňové sterilizačné operácie, podľa toho, ktorá sadzba je nižšia.
4.Neštandardné opatrenia menovej politiky a reakcia na krízu v roku 2007: signalizácia budúceho nastavenia menovej politiky a programy nákupu aktív

Európska centrálna banka začala nakupovať štátne dlhopisy v marci 2015. Týmto spôsobom chcela napumpovať 60 miliárd eur mesačne. Cieľom programu je naštartovať hospodárstvo eurozóny a zvýšiť nebezpečne nízku infláciu. Podľa Sulíka však ECB týmto činom likviduje samotné euro, čoho dôsledkom bude ďalšia finančná kríza, ktorá vznikla naposledy v roku 2008. Podľa kritiky komentátora Hospodárskych novín, ECB zachraňuje euro úplne iným programom – garanciou štátneho dlhu a jej cieľom je zvýšiť infláciu. 

ECB v júni 2016 začala aj s nákupom firemných dlhopisov. Podľa zdrojov z trhu, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters, banka nakupovala obligácie niektorých popredných európskych spoločností. ECB v marci 2016 rozhodla, že program výkupu štátnych dlhopisov zvýši o tretinu na 80 miliárd eur mesačne a zahrnie doň aj firemné dlhopisy. Nákupy dlhopisov majú spolu so znížením úrokových sadzieb na rekordné minimá dostať ekonomiku eurozóny z dlhodobej stagnácie a zvýšiť infláciu, ktorá sa už dlhší čas pohybuje okolo nuly.

Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2017
Naspäť
Nahlásiť chybu
success
error