DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Richard Sulík

SaS

Keď ja som robil daňovú reformu v roku 2004, tak naopak, tam sme dane výrazne znížili.

Fico, Sulík a Kažimír v TA3 - 02.05.2017
Pravda

Miklošovou daňovou reformou, na ktorej spolupracoval aj Richard Sulík v roku 2004 počas druhej Dzurindovej vlády došlo k zavedeniu tzv. rovnej dane a teda jednotnej daňovej sadzby z príjmov právnických a fyzických osôb. Na rovnakú sadzbu - 19% bola stanovená aj daň z pridanej hodnoty. Vzhľadom k tomu, že v období pred rokom 2004 daňový sadzobník definoval až 5 úrovní zdanenia, pričom niektoré z nich dosahovali až 38%, možno konštatovať, že sa jednalo o značné zníženie. Zavedením novej daňovej reformy však došlo k dorovnaniu aj tých úrovní, ktoré boli nižšie ako 19%. Napriek tomu však hodnotíme výrok ako pravdivý, vzhľadom k tomu, že sa jednalo len o malú časť v pomere k evidentnému zníženiu na ostatných úrovniach.


Daňová reforma v roku 2004 vznikla v reakcii na narastajúcu neprehľadnosť legislatívy spôsobenou častými zmenami, mnohými daňovými úľavami a oslobodeniami od platenia. Jej cieľom bolo nastoliť systém, ktorý bude motivovať ľudí k aktívnemu hľadaniu zamestnania a naopak podnikateľov vytvárať ďalšie nové pracovné miesta, ktorého dôsledkom bude dynamická a rastúca ekonomika. 

Medzi hlavné ciele tejto reformy patrilo: vytvorenie priaznivého investičného a podnikateľského prostredia, odstránenie dvojitého zdanenia, eliminácia všetkých výnimiek, špeciálnych režimov a oslobodení, presun daňového bremena z priamych na nepriame dane a dosiahnutie vysokého stupňa daňovej spravodlivosti.

Hlavnou črtou tejto reformy bola rovná daň. Podľa Ministerstva financií SR bolo negatívnym javom: že daňové zákony boli voči daňovníkom často príliš podozrievavé a vopred ich paušálne „trestali“, čo väčšina daňovníkov vnímala ako nespravodlivosť. Nespravodlivý charakter niektorých opatrení v daňových zákonoch súčasne viedol k tomu, že v spoločnosti rástla všeobecná tolerancia k obchádzaniu a porušovaniu takýchto "nespravodlivých" zákonov, čo je nepochybne celospoločensky nežiadúca tendencia."

Návrh daňového systému mal teda odstrániť nedostatky a deformácie a docieliť tak zdanením všetkých druhov príjmov maximálnu možnú mieru spravodlivosti. Priame zdanenenie malo byť jednoduché a neutrálne a plniť výlučne fiškálnu úlohu - jeho úmyslom nemalo byť zvýšenie daňového príjmu. 

Reforma v roku 2004 priniesla zavedenie rovnej dane, to znamená, že všetky druhy príjmov pre právnické aj fyzické osoby sa zdania jednotnou sadzbou dane vo výške 19 % Progresívne zďaňovanie rôznymi sadzbami vypadlo, avšak zachovaná ostala nezdaniteľná časť, ktorá istý druh progresivity zachováva. Zároveň začal platiť úplne nový zákon o DPH, ktorý bol podmienkou vstupu Slovenska d Európskej únie. Sadzba DPH bola stanovená taktiež na 19 %.Pred reformou sa uplaňovalo už spomenuté progresívne zďaňovanie. Teda neuplatňovala sa jedna rovnaká sadzba pre všetkých, ale rôzne sadzby pre rôzne príjmové „levely“. Napr. ak daňovník zarobil ročne 200 000 korún, z prvých 60 000 korún platil 15%-nú daň, z ďalších 60 000 EUR 20%-nú, atď – každá suma „nad“ sa zdaňovala stále vyššou sadzbou. Zároveň existovala aj nezdaniteľná časť základu dane a to v troch podobách – na daňovníka, manželku aj na dieťa.  

Základným a najviditeľnejším znakom reformy bolo:  zavedenie rovnej 19% sadzby dane pri dani z príjmov a DPH. Znížilo sa daňové zaťaženie fyzických osôb a právnických osôb a daňové bremeno sa presunulo z priamych daní na nepriame. Pilier daňovej reformy – nový zákon o dani z príjmov. K zníženiu zaťaženia fyzických osôb prispelo aj zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 22,5-násobku sumy životného minima (obdobie 2009 až 2010).
Reformou prijaté zákony o spotrebných daniach – prijatých 5 nových zákonov o daniach zo spotreby piva, vína, liehu, tabaku a tabakových výrobkov a minerálnych olejov."

Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2017
success
error