Vláda vytvorila od februára 2017 novú Národnú jednotku boja proti terorizmu a extrémizmu NAKA. S extrémizmom by sa malo dať efektívnejšie bojovať aj na základe novely Trestného zákona Lucie Žitňanskej, ktorý je v platnosti od 1. januára 2017. Sľub hodnotíme ako splnený.
1. februára 2017 vznikla Národná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu, ktorá je súčasťou Národnej kriminálnej agentúry SR (NAKA). Tvorí ju 100 príslušníkov polície, ktorí sa majú zaoberať trestnými činmi spojenými s terorizmom a extrémizmom ako aj s ich financovaním.
Na tlačovej konferencií na Prezídiu policajného zboru premiér Robert Fico vyjadril potrebu boja proti fenoménu extrémizmu, ktorý sa v spoločnosti rozšíril a ktorý je nezlúčiteľný s princípmi demokratického štátu. Narážal pri tom najmä na praktiky ĽSNS. "Voči extrémizmu a fašizmu sa nedá bojovať len dobrým slovom. (...) Boj proti extrémizmu a fašizmu nie je len vec prevencie, ale aj vec represie."
Minister vnútra Robert Kaliňák ubezpečil jednotku, že bude mať plnú podporu ministerstva: "Vytvoríme také podmienky, aby ste mali naozaj nerušený čas na svoju prácu a vedeli sa sústrediť na tých, ktorí potláčajú základné práva a slobody, ktoré sa vybojovali na Slovensku v roku 1989."
Policajný prezident Tibor Gašpar sa k vytvoreniu novej jednotky vyjadril nasledovne: "Pretože tu máme problém s aplikačnou praxou, treba nastaviť nové pravidlá, ako vykladať niektoré prejavy, ktoré už možno nazvať extrémistickými." Hovorí tiež o reakcií na novú bezpečnostnú situáciu a spoločenskú požiadavku a vyzval generálnu prokuratúru k spolupráci s bojom proti extrémizmu a terorizmu.
K boju s extrémizmom mala prispieť taktiež novela Trestného zákona ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, ktorú schválila vláda 17. augusta 2017. Novela bola v NR SR schválená 25. októbra 2017, kedy 99 poslancov hlasovalo za, 21 proti (poslanci ĽSNS a Sme rodina) a 20 poslancov sa zdržalo hlasovania (OĽaNO).
Žitňanská touto novelou reagovala na presvedčenie o nízkej efektívnosti odhaľovania trestnej činnosti spojenej s extrémizmom. Dôvodom je chýbajúca špecializácia sudcov na takúto agendu ako aj neexistujúci znalecký odbor pre oblasť extrémizmu.
Novela priniesla tieto zmeny:
- Všetky trestné činy extrémizmu po novom rieši špecializovaný trestný súd.
- Zmena dôkazného bremeno pri extrémistickom materiáli: po novom je potrebné preukázať, že materiál slúži na vzdelávacie, zberateľské alebo výskumné aktivity, aby nešlo o extrémistický materiál.
- Definovanie nových trestných činov: apartheid a rasová segregácia.
- Propagácia, podporovanie a prejavovanie sympatií hnutiam, ktoré smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd sú trestné
- Rozšírenie definície extrémistického materiálu
Túto novelu napokon napadli na Ústavnom súde v decembri poslanci Sme rodina, SaS a OĽaNO. Zastupovať ich budú advokáti Peter Kubina a Daniel Lipšic. Kritizujú nejasné definovanie skupiny osôb, voči ktorej nenávisť by mala byť charakterizovaná ako trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Rovnako im vadí, že hanobenie skupiny osôb pre politické presvedčenie je po novom chápané taktiež ako trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Môže to totiž viesť k odlišnému aplikovaniu zákona v rôznych prípadoch.
Poslanci napádajú tieto formulácie:
- podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“,
- prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“,
- hanobenie národa, rasy a presvedčenia v časti „politické presvedčenie“ a
- podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v časti „politické presvedčenie“.
Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017