Vláda posilní aktivity a inštitucionálne štruktúry zamerané na predchádzanie a elimináciu radikalizácie spoločnosti vo forme extrémizmu, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a agresívneho nacionalizmu.
23.04.2017
Pravda
Vláda vytvorila od februára 2017 novú Národnú jednotku boja proti terorizmu a extrémizmu NAKA. S extrémizmom by sa malo dať efektívnejšie bojovať aj na základe novely Trestného zákona Lucie Žitňanskej, ktorý je v platnosti od 1. januára 2017. Sľub hodnotíme ako splnený.
1. februára 2017 vznikla Národná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu, ktorá je súčasťou Národnej kriminálnej agentúry SR (NAKA). Tvorí ju 100 príslušníkov polície, ktorí sa majú zaoberať trestnými činmi spojenými s terorizmom a extrémizmom ako aj s ich financovaním.
Na tlačovej konferencií na Prezídiu policajného zboru premiér Robert Fico vyjadril potrebu boja proti fenoménu extrémizmu, ktorý sa v spoločnosti rozšíril a ktorý je nezlúčiteľný s princípmi demokratického štátu. Narážal pri tom najmä na praktiky ĽSNS. "Voči extrémizmu a fašizmu sa nedá bojovať len dobrým slovom. (...) Boj proti extrémizmu a fašizmu nie je len vec prevencie, ale aj vec represie."
Minister vnútra Robert Kaliňák ubezpečil jednotku, že bude mať plnú podporu ministerstva: "Vytvoríme také podmienky, aby ste mali naozaj nerušený čas na svoju prácu a vedeli sa sústrediť na tých, ktorí potláčajú základné práva a slobody, ktoré sa vybojovali na Slovensku v roku 1989."
Policajný prezident Tibor Gašpar sa k vytvoreniu novej jednotky vyjadril nasledovne: "Pretože tu máme problém s aplikačnou praxou, treba nastaviť nové pravidlá, ako vykladať niektoré prejavy, ktoré už možno nazvať extrémistickými." Hovorí tiež o reakcií na novú bezpečnostnú situáciu a spoločenskú požiadavku a vyzval generálnu prokuratúru k spolupráci s bojom proti extrémizmu a terorizmu.
K boju s extrémizmom mala prispieť taktiež novela Trestného zákona ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, ktorú schválila vláda 17. augusta 2017. Novela bola v NR SR schválená 25. októbra 2017, kedy 99 poslancov hlasovalo za, 21 proti (poslanci ĽSNS a Sme rodina) a 20 poslancov sa zdržalo hlasovania (OĽaNO).
Žitňanská touto novelou reagovala na presvedčenie o nízkej efektívnosti odhaľovania trestnej činnosti spojenej s extrémizmom. Dôvodom je chýbajúca špecializácia sudcov na takúto agendu ako aj neexistujúci znalecký odbor pre oblasť extrémizmu.
Všetky trestné činy extrémizmu po novom rieši špecializovaný trestný súd.
Zmena dôkazného bremeno pri extrémistickom materiáli: po novom je potrebné preukázať, že materiál slúži na vzdelávacie, zberateľské alebo výskumné aktivity, aby nešlo o extrémistický materiál.
Definovanie nových trestných činov: apartheid a rasová segregácia.
Propagácia, podporovanie a prejavovanie sympatií hnutiam, ktoré smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd sú trestné
Rozšírenie definície extrémistického materiálu
Túto novelu napokon napadli na Ústavnom súde v decembri poslanci Sme rodina, SaS a OĽaNO. Zastupovať ich budú advokáti Peter Kubina a Daniel Lipšic. Kritizujú nejasné definovanie skupiny osôb, voči ktorej nenávisť by mala byť charakterizovaná ako trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Rovnako im vadí, že hanobenie skupiny osôb pre politické presvedčenie je po novom chápané taktiež ako trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Môže to totiž viesť k odlišnému aplikovaniu zákona v rôznych prípadoch.
Poslanci napádajú tieto formulácie:
podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“,
prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“,
hanobenie národa, rasy a presvedčenia v časti „politické presvedčenie“ a
podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v časti „politické presvedčenie“.