...(poslanci NR SR, pozn.) nemôžu piť za volantom, nemôžu chodiť rýchlo, jedinú imunitu, ktorá bola ponechaná poslancom, je výroková imunita v pléne.
09.04.2017
Pravda
Poslanecká imunita sa už dnes, skutočne, vzťahuje len na hlasovanie a výroky v parlamente, pričom ich chráni aj po skončení mandátu. Na ďalšiu tresnoprávnu činnosť sa od 1. septembra 2013 nevzťahuje, aj keď na vzatie poslanca do väzby musí súhlasiť parlament. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Ako uvádza portál Právnenoviny.sk: "dňa 26. júla 2012 sa snaha poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o zrušenie vlastnej imunity dostala do úspešného konca. Národná rada schválila hlasmi všetkých 144 prítomných poslancov spoločný návrh poslancov koalície a opozície a uzniesla sa na ústavnom zákone, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky . Zmeny, ktoré predmetný ústavný zákon zavádza, sa dotýkajú predovšetkým čl. 78 Ústavy upravujúceho imunitu poslancov Národnej rady. Ústavný zákon bol 15. augusta pod č. 232/2012 Z. z. vyhlásený v Zbierke zákonov a nadobúda účinnosť 1. septembra 2012."
Ústava po septembri 2012 obsahuje nasledovné vymedzenie trestnoprávnej imunity poslancov:
"Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený." - čl.78 ods.4 Ústavy SR
"Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky."- čl. 78 ods. 3 Ústavy SR
Poslanca teda nemožno vziať do väzby za trestný čin, ak nebol udelený súhlas NR SR.
Vymedzenie priestupkovej imunity poslancov je obsiahnuté v zákone o priestupkoch. Podľa § 9 ods. 2 zákona o priestupkoch v znení zákona č. 79/2012 Z. z. sa totiž obligatórne ako priestupok prejedná aj konanie poslanca Národnej rady. Doslovne sa uvádza: "Podľa tohto zákona sa prejedná konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 1a) a konania sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudca.“
Ak by boli teda situácie (rýchla jazda a alkohol za volantom), ktoré spomína poslanec Kollár posudzované ako priestupky, je pravdou, že poslanci "to nemôžu," pretože ich konanie bude hodnotené ako konanie akejkoľvek inej fyzickej osoby.
Vymedzenie takzvanej výrokovej imunity podľa portálu právnenoviny.sk je nasledovné: "Hmotnoprávnu imunitu, nazývanú aj ako indemnita, imunita materiálna či vnútorná, možno zjednodušene charakterizovať ako ústavnoprávny inštitút zabezpečujúci nerušený výkon verejnej funkcie tak, že vylučuje zodpovednosť osoby vykonávajúcej verejnú funkciu za určité konanie pri výkone tejto funkcie."
Ústava SR obsahuje takéto vymedzenie indemnity:
"Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky."-čl.78 ods.2 Ústavy SR.
"Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu."- čl.78 ods.1 Ústavy SR
Zjednodušene je možné povedať, že poslancov NRSR nemožno za hlasovanie stíhať vôbec, ale za výroky poslancov nemožno trestne stíhať. Je teda možné vyvodiť záver, že nie je vylúčená zodpovednosť poslanca za iný delikt ako trestný čin, napr. za priestupok alebo iný správny delikt.