Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 predseda SNS (aj s vtedajšou predsedou strany Sieť Radoslavom Procházkom) sľuboval sprísnenie zákona o majetkových priznaniach. Vyhlásil, že ak SNS bude zastúpená vo vláde, predložia novelu daného zákona. Tá zatiaľ predložená nebola, preto sľub hodnotíme ako nesplnený.
Súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku bol schválený v roku 2010 s účinnosťou od roku 2011. Prijatý bol vďaka hlasom strán Smer-SD, SNS, SDKÚ-DS, SMK a KDH. Potreba prijatia tejto právnej úpravy bola premiérom Robertom Ficom odôvodnená existenciou naliehavého verejného záujmu o to, aby príslušné orgány boli spôsobilé zakročiť proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a zároveň je u nich podozrenie, že podstatná časť ich majetku nepochádza z poctivých zdrojov.
"Od roku 2011 hrozí podľa zákona osobám alebo firmám prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech štátu. Finančná polícia má podávať návrh prokurátorovi na začatie konania o podozrivom majetku, ktorý presiahne preukázateľné príjmy o 1500-násobok minimálnej mzdy, čo je viac ako pol milióna eur. Prokurátor má potom podozrivého vyzvať, aby do 30 dní vysvetlil alebo dokázal, ako majetok získal. O jeho prípadnom prepadnutí napokon rozhoduje súd."
Takýto zákonom určený postup sa však strane SNS zdalo natoľko všeobecné, že podľa šéfa SNS to tento zákon prakticky ani nemá zmysel. A preto, spoločne so stranou Sieť sľúbili, že ak sa po parlamentných voľbách dostanú do vlády, sprísnia majetkové priznania.
Strana SNS takéto vyjadrenie zverejnila aj na svojom webovom portáli, ešte v roku 2015. Strana zdôrazňovala sprísnenie majetkových priznaní v zmysle nutnosti dokladovania hnuteľného a nehnuteľného majetku dosahujúceho sumu vyššiu ako 500 000 eur. "Sprísnenie podávania majetkových priznaní však musí súvisieť aj so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku. SNS takéto sprísnenie formuluje ako jeden z cieľov vo svojich programových tézach, prijatých začiatkom júna 2015."
Slovenská národná strana sa po voľbách stala súčasťou novej vládnej koalície, ktorá sa dohodla na programových prioritách pre roky 2016 - 2020. Ich súčasť tvoril aj protikorupčný program, ktorý zahŕňal úsilie presadiť ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku s cieľom jeho reálnej účinnosti.
Dva mesiace po tom, ako sa nová vláda dohodla na tomto programovom vyhlásení, opozícia predložila novelu zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Túto novelu poslanci NR SR nepodporili. Na postupe a spôsobe sprísnenia majetkových priznaní verejných funkcionárov má pracovať parlamentná pracovná skupina , ktorá však ešte nebola zriadená. Podľa predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Martina Poliačika, pracovná skupina bude zriadená, ak o tom vydá rozhodnutie šéf parlamentu Danko: "Koncom roka mi predseda Andrej Danko v osobnom rozhovore hovoril, že dáva vypracovať rozhodnutie, na základe ktorého mala byť zvolaná pracovná skupina. A keď som začal poslancov na rokovanie zvolávať, zistil som, že Dankovo rozhodnutie nebolo dopracované a predseda ho nepodpísal. Kým nie je rozhodnutie predsedu, neviem s tým nič urobiť. Nemám na základe čoho zvolať rokovanie pracovnej skupiny." Podľa hovorkyne Danka, vytvorenie pracovnej skupiny nebude blokované: " Po vyhodnotení súčasných majetkových priznaní predseda NRSR Andrej Danko rozhodne o vytvorení komisie"
Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2017