Okresný súd Bratislava III sa predmetnou trestnou vecou (zavlečenie Michala Kováča mladšieho, pozn.) začne zaoberať bezodkladne po uplynutí 60 dňovej lehoty, v ktorej Ústavný súd SR rozhodne vo veci súladu uznesenia NR SR o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti, resp. po uplynutí ktorej Ústavný súd SR rozhodne o zastavení konania.
09.04.2017
Tento sľub je v súčasnosti zatiaľ neoveriteľný, pretože ešte neuplynula 60-dňová lehota, v ktorej má možnosť Ústavný súd SR rozhodnúť o uznesení NR SR vo veci zrušenia amnestie Vladimíra Mečiara a milosti Michala Kováča. Tá začala plynúť 7. apríla 2017, okresný súd by teda mal začať vo veci konať najneskôr 6. júna 2017.
Kauza zavlečenia Michala Kováča ml. sa začala po tom, čo bol naňho v novembri 1994 Interpolom vydaný medzinárodný zatykač k trestnému stíhaniu do Nemecka v kauze Technopol. 31. augusta 1995 bol násilne zavlečený do rakúskeho Heinburgu, kde sa prebral pred policajnou stanicou. Z tohto činu bola obvinená Slovenská informačná služba, ktorej predsedom bol v tom čase Ivan Lexa. 3. marca 1998 vydal vtedajší premiér Vladimír Mečiar v zastúpení prezidenta amnestiu, na základe ktorej malo dôjsť k zastaveniu (resp. nemalo dôjsť k začatiu) trestného stíhania v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. Práve táto amnestia bráni dlhé roky vyšetreniu celej kauzy.
Mečiarovej amnestií predchádzalo dlhé vyšetrovanie kauzy Technopol a Michala Kováča ml., ktorý do nej mal byť zainteresovaný. V júni 1996, keď sa vracal z výsluchu v Nemecku, mu bol na hranici s Rakúskom odobratý pas. V tejto súvislosti mu 12. decembra 1997 udelil prezident Kováč milosť, aby mu pas vrátili a mohol sa vrátiť na Slovensko.
Po dlhom spoločenskom tlaku sa podarilo kauzu Mečiarových amnestií nielen znova otvoriť, ale aj uskutočniť prvé úspešné kroky k jej uzavretiu. 31. marca 2017 došlo k schváleniu novelizácie Ústavy parlamentom SR, na základe ktorej dostala Národná rada SR právomoc zrušiť amnestie či milosti, ktoré odporujú princípom právneho štátu a demokracie. Ústavný súd má preskúmať súlad takého aktu s Ústavou v lehote 60 dní. Novelu Ústavy SR následne podpísal prezident Andrej Kiska 3. apríla 2017.
Zrušenie amnestie Vladimíra Mečiara a milosti Michala Kováča odhlasovali poslanci NR SR 5. apríla 2017. Za hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Uznesenie NR SR bolo zverejnené v Zbierke zákonov 6. apríla, avšak musí ho odobriť ešte Ústavný súd, ktorý môže podľa novej Ústavy (pdf., str. 32) rozhodnúť o právoplatnosti nadpolovičnou väčšinou. To znamená, že pre súlad uznesenia z Ústavou sa musí vyjadriť minimálne 7 z 13 sudcov pléna. V súčasnosti sa však vidí dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny ako problematické, pretože plénum nie je v kompletnom zložení z dôvodu nevymenovania sudcov prezidentom SR a tvorí ho len 10 sudcov. Navyše tak Ústavný súd SR musí vykonať v 60-dňovej lehote, ktorá mu v tomto prípade začala plynúť 7. apríla 2017 (následujúci deň po zverejnení uznesenia v Zbierke zákonov). V skutočnosti sa však jedná iba o 38 pracovných dní. Ak sa ÚS do 60 dní nevyjadrí, uznesenie parlamentu bude právoplatné. Parlament budú v prípade na Ústavnom súde zastupovať aj dvaja právnici. Za koalíciu to bude Peter Kresák (Most-Híd) a za opozíciu Peter Kubina. Vec bola na ÚS pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi prostredníctvom elektronického prideľovania spisov.
Ak sa podarí amnestiu zrušiť, tak sa prípadom zavlečenia Michala Kováča ml. bude ďalej zaoberať Okresný súd Bratislava III, ktorý vyšetrovanie pôvodne pred niekoľkými rokmi otvoril a na ktorom sa tento spis nachádza. Zatiaľ však v tejto veci nekoná, čaká totiž na rozhodnutie Ústavného súdu. Hovorca krajského súdu sa pre Aktuality.sk vyjadril, že súd začne konať hneď po uplynutí 60-dňovej lehoty. To znamená, že k prvému vyšetrovaniu by malo dôjsť už 6. júna 2017.
V skutočnosti však ide o deviaty pokus o zrušenie Mečiarových amnestií. Prvý krát sa o to pokúsil Mikuláš Dzurinda v decembri 1998 po nástupe do čela vlády. V Rozhodnutí o amnestií vypustil niektoré články amnestie, čo malo umožniť vyšetrovanie zavlečenia Kováča ml. Ústavný súd však vo februári 1999 rozhodol, že "žiadnu amnestiu nemožno zrušiť ani zmeniť". O zrušení amnestií sa v NR SR hlasovalo na návrh KDH šesťkrát - v roku 2002, 2005, 2006, 2008, 2012 a 2015. S ďalšou iniciatívou prišiel Ján Budaj, o ktorého návrhu sa neúspešne hlasovalo v NR SR v apríli 2016. Ďalší Budajov návrh podliehal hlasovaniu v decembri 2016, kedy sa kladne vyjadrilo 114 zo 143 poslancov a návrh tak prešiel do druhého čítania.
Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2017